Dušan Jurkovič patrí k najznámejším slovenským architektom, ktorý položil základy modernej slovenskej architektúry. Počas svojho 79- ročného života prešiel rôznymi obdobiami tvorby. Začal secesiou, ktorú tvorivo kombinoval so slovenskými či moravskými ľudovými motívmi, pokračoval modernistickými vplyvmi, ktoré veľmi originálnym spôsobom implementoval do svojich diel a končil jednoduchým a čistým architektonickým výrazom funkcionalizmu. Ku koncu svojho života prišiel dokonca s vizionárskym návrhom na lacné typizované montované domy z tehliarskych výrobkov, ktoré mali byť pre robotníkov. Spoločnosť však vtedy nebola na takúto novinku ešte pripravená a Jurkovič ju už nestihol "dotiahnuť". Jeho meno sa veľmi často spája s ikonickými stavbami ako napríklad moravské Pustevny, vďaka ktorým ho označili ako "básnika dreva", či mohylou Milana Rastislava Štefánika na Bradle, z jeho novšieho obdobia. Vo filme Fenomén Jurkovič sme navštívili nielen jeho známe stavby v Luhačoviciach, Brne, či v Skalici, ale aj iné, síce menej známe, ale o to zaujímavejšie ako napríklad nájomný dom Benedikta Škardy, sirotinec či domčekmi vo viniciach, ktoré Jurkovič projektoval pre svojich priateľov či rodinu. Každá Jurkovičova stavba nesie svoj príbeh, ktorý sme sa snažili vypátrať, vo filme uvidíme zaujímavé archívy, niektoré dokonca až z 30-tych rokov minulého storočia či tajomné abstraktné animácie, ktoré sa nakrúcali naživo, v priestoroch Jurkovičových stavieb.