Film nás zavedie do severnej časti česko-slovenského pohraničia, v ktorej na začiatku 18.storočia pôsobili zbojnícke legendy Jánošík a Ondráš. V kraji, ktorý dlho sužovala chudoba a nepomer medzi poddaným a vládcom, ožívajú povstania roľníkov. Reakciou na rebéliu je násilie. Zbojníci ako takí, boli teda len prirodzeným vyústením napätej spoločenskej situácie. Vo filme navštívime miesta po ktorých zbojníci chodili, všímame si, ako sa krajina za tých 250 rokov zmenila. V múzeu vo Frýdku Místku vidíme historické mapy a artefakty, samotný život zbojníkov nám približuje aj Valašský zbor Portášsky, ktorý v tej dobe fungoval ako úhlavný nepriateľ zbojníkov. Dozvieme sa, akým spôsobom zbojníkov, alebo podľa ich slov „zlodejov“, naháňali. V Liptovskom Mikuláši, kde bol Jánošík odsúdený a popravený, nahliadneme do priebehu súdnych procesov a kriminality na začiatku 18-teho storočia. Po Jánošíkovi zostalo mnoho menovcov, jeden z nich - rezbár, dodnes žije v osade, kde sa Jánošík narodil. Aj vďaka nemu dostávame na zbojníkov a „starý svet“ autentický pohľad. Ten komplexný dotvárajú odkazy na kultúru a kult zbojníkov z komunistického obdobia. Komunistom sa kult Jánošíka hodil, keďže bojoval proti lenivej buržoázii a pomáhal pracujúcemu ľudu. Ukážky z filmov, televíznych a rozhlasových inscenácií minulého režimu, dnes pôsobia komicky. Napriek tomu mal tento kult významný vplyv na kultúrne dedičstvo tohto regiónu. Otázka či zbojníci boli čestnými, tak ako ich poznáme z rozprávok a bájok, zostáva počas celého filmu. Naozaj brali bohatým a dávali chudobným? Film sa snaží o pravdivé odpovede na tieto otázky pomocou odborníkov, ako aj etnológov a politologičky, ktorí tiež prinášajú kontext so súčasnosťou.