Klenoty pohraničia

Vhodné pre všetkých Skryté titulky Audio komentár HD Európska tvorba
Kultúrne a prírodné klenoty česko - slovenského pohraničia
Dotyk rímskeho sveta Necelých dvetisíc rokov predtým, ako Česi a Slováci na jedno storočie spojili svoje životy v jednom štáte, prežila krajina na hranici unikátny príbeh. Ako ukazujú archeologické nálezy, slovenská a moravská krajina sa v priebehu 1. storočia nášho letopočtu ocitla v tesnom susedstve najmocnejšieho starovekého štátu a jeho vyspelej civilizácie – Rímskej ríše. Hranice medzi svetmi tu usadených germánskych kmeňov neboli nepriepustné. Zrejme sa jednalo o kmene Markomanov a Kvádov. Rimania ich nazývali aj barbarmi. Archeologické nálezy svedčia o tom, že sem pravidelne prenikali rímski obchodníci a ich tovar, a to často z veľmi vzdialených oblastí Rímskej ríše. Za vlády Marca Aurelia, v markomanských vojnách, od roku 166 Germáni napadali pohraničné rímske provincie a prenikali až do dnešného severného Talianska. Zvrat nastal až v roku 171, kedy boli vytlačení spať za Dunaj. Marcus Aurelius zahájil protiofenzívu o rok neskôr, a Rimania na germánskom území bojovali až do roku 180. Vo finále, na území Markomanov a Kvádov bojovalo vojsko s počtom 40 tisíc mužov. Na južnej Morave budovali svoje tábory na terasách medzi riekami Dyje a Jihlava. Rimania budovali svoje tábory na oboch stranách Pálavy. Okrem toho najznámejšieho - v Mušove, vznikali tábory tiež pri dnešných Pribiciach a Charvátskej Novej Vsi.