V Belianskych Tatrách sa spásali lúky od nepamäti. Po stráňach sa preháňali veľké čriedy divokej zvery, ale súbežne tu veľké stáda prevádzali aj pastieri oviec. Spoločne tu, aj vďaka rozumnému a citlivému hospodáreniu človeka udržiavali alpínske lúky bez náletových drevín. Dnes sú nám Belianske Tatry, zaradené do 5. stupňa ochrany neprístupné a ponechávajú sa bezzásahovo. To bude viesť k rozširovaniu kosodreviny a k postupnému zániku alpínskych lúk spolu s ich výnimočnou a vzácnou faunou a flórou. Tím vedcov a entomológov sa vydáva na výskumnú expedíciu, aby sa pokúsili zmapovať miestne hmyzie a motýlie druhy a odovzdali toto poznanie ďalším generáciám.