Jedinečnú hudbu bratislavskej skupiny Lojzo - "ľudového orchestra jednoduchej zábavy obyvateľstva” spozná každý už podľa jej prvých tónov a aj podľa "imidžového" oblečenia celej skupiny. Lojzo založil pred 30. rokmi Marián Kochanský, osobitý hudobník a autor väčšiny textov a hudby. V roku 1985 vydali debutový album s názvom Lojzo, na ktorom boli hity ako Na centrálnom trhovisku, Učiteľka chémie, My nie sme Taliani, Anča si drahá ako Volvo či Vincentka van Goghová, Z druhého albumu My nič, my muzikanti sa najviac ujali piesne Povolíme skrutku, Na nohu jej stúpil či Pridružená výroba. Tretí album Lojza Ticho po plešine vyšiel v roku 1989, (Zipsy woman, Hurá na paprike a hlavne Schöne Náci) a dva roky po ňom vychádza album Lojzo IV s pesničkami ako Ja som dnes chorý a hlavne hitom Každý deň budú vraj Vianoce, ktorý nahrali s Mirom Žbirkom. Kochanský mal dostatok hudobných nápadov a v roku 1996 vydávajú Lojzovci ďalší album s názvom Laz Vegaz s pesničkami Štronzo či titulnou Laz Vegaz. V roku 1998 vychádza dvojkompilácia s názvom Lojzo Komplet, na ktorom boli piesne z prvých štyroch albumov, v roku 2005 aj kompilácia Lojzo Gold, na ktorej nechýba hit Že mi je ľúto, spoločná skladba so skupinou Elán. Po smrti lídra, skupinu Lojzo stmelovalo aj nezabudnuteľný výrok frontmana „My sa nerozpustíme, my musíme vymrieť ako mamuty,“ ... Lojzo teda koncertuje ďalej ale chýba "motor" - nezameniteľná postavička - tepláky, baretka, akordeón s telefónnym slúchadlom a úsmev k tomu...To bol spevák, skladateľ a muzikant Marián Kochanský.