Hana Zagorová držiteľka deviatich Zlatých slávikov je na výslní populárnej hudby takmer polstoročie. V roku 1963 sa na podnet spolužiakov zúčastnila speváckej súťaže Hľadáme nové talenty, kde získala prvé miesto a takmer zo dňa na deň sa z nej stala hviezda populárnej hudby. Študovala herectvo na JAMU v Brne, popritom spievala s orchestrom ostravského rozhlasu. Po absolventskom predstavení dostala ponuky z niekoľkých pražských divadiel, rastúce spevácke úspechy (5. miesto v ankete Zlatý Slávik v roku 1968) a prvý veľký hit Honey ju však osudovo viedli k spevu. Presťahovala sa do Prahy, hosťovala v rôznych orchestroch a hudobných skupinách a vystupovala v divadle Semafor. Gitarista Karol Vágner jej koncom roka 1972 zostavil vlastnú hudobnú skupinu a bol autorom mnohých jej piesní, aranžérom, producentom, manažérom a autorom najznámejšej prezývky Zagorovej - "Písnička". Spolu s ním dosiahla tiež najväčšie profesionálne úspechy, ktoré jej priniesli deviatich Zlatých slávikov (1977 - 1985) - len Lucie Bílá ju tromfla počtom slávikov. Už v roku 1983 získala Zlatú platňu Supraphonu za vyše milión predaných nahrávok. Hoci sú piesne Hany Zagorovej hudobne a žánrovo pestré, najtypickejší pre ňu zostáva tzv. beatový šansón (Tanečnice, Maluj zase obrázky, Usnul nám, spí, Kdyby se vrátil čas). K niektorým si písala texty sama. Keď v roku 1989 podpísala ako jediná zo známych speváčok petíciu Několik vět, na príkaz najvyšších miest KSČ jej bola zakázaná akákoľvek spevácka činnosť. V roku 1990, po dohode s Karlom Vágnerom, rozpustila hudobnú skupinu a výrazne obmedzila svoje vystúpenia. Ako dôvod uvádzala únavu z dlhoročného intenzívneho koncertovania a zmeny v súkromnom živote. K častejšiemu účinkovaniu sa vrátila až po úspešnom koncerte v pražskej Lucerne v roku 1996 . Hana Zagorová za svou kariéru naspievala viac ako 800 piesní, vydala 15 LP dosiek a 10 CD. Prvým manželom Hany Zagorovej bol Vlastimil Harapes a od roku 1992 slovenský operný spevák Štefan Margita.