V roku 1952, presnejšie 3. júna, vláda schválila návrh Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, ktorý pojednával o ďalšom postupe pri vzniku jednotných roľníckych družstiev. Podľa neho potom do obcí chodili politické agitátori, ktorých úlohou bolo získavanie nových roľníkov a majetku pre kolektivizáciu. Mali svoje úlohy, kvóty, boli kontrolovaní straníckymi orgánmi, a tak v snahe splniť politicky určené ciele vytvárali nátlakové akcie. Tie mali mnohokrát vydieračský až kriminálny charakter. Národné zhromaždenie dňa 30. októbra 1952 schválilo nový výkupný systém maloroľníckych prebytkov – tzv. kontingenty. Tie museli štátu odvádzať aj družstvá, ale podľa iných kritérií ako súkromníci. Pre maloroľníkov bola veľkosť kontingentov takmer likvidačná. Tento projekt pripravila skupina mladých ľudí, tí našli niekoľko pamätníkov akcie, ktorá zničila veľa ľudských životov. , V roku 1952, presnejšie 3. júna, vláda schválila návrh Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, ktorý pojednával o ďalšom postupe pri vzniku jednotných roľníckych družstiev. Podľa neho potom do obcí chodili politické agitátori, ktorých úlohou bolo získavanie nových roľníkov a majetku pre kolektivizáciu. Mali svoje úlohy, kvóty, boli kontrolovaní straníckymi orgánmi, a tak v snahe splniť politicky určené ciele vytvárali nátlakové akcie. Tie mali mnohokrát vydieračský až kriminálny charakter. Národné zhromaždenie dňa 30. októbra 1952 schválilo nový výkupný systém maloroľníckych prebytkov – tzv. kontingenty. Tie museli štátu odvádzať aj družstvá, ale podľa iných kritérií ako súkromníci. Pre maloroľníkov bola veľkosť kontingentov takmer likvidačná. Tento projekt pripravila skupina mladých ľudí, tí našli niekoľko pamätníkov akcie, ktorá zničila veľa ľudských životov.