Popredný slovenský národopisec hovorí o svojej anabáze v 60-tych rokoch. Aj tie boli poznačené upevňovaním socialistického zriadenia, ak už nechceme povedať komunistickej diktatúry. Zložité časy sa odrážali v prípade každého jedinca a komplikovaný príbeh jedného z nich môže byť zaujímavým obrazom doby Prof. PhDr. Mikuláš Mušinka, DrSc. Narodil sa 20. februára 1936 v Kurove v rodine roľníka. Stredoškolské štúdia absolvoval v Bardejove a v Prešove, vysokoškolské v Prahe. Hneď potom začal pracovať na Univerzite P. J. Šafárika v Prešove. V Kyjeve si pritom začal robiť ašpirantúru, no roku 1965 ju po zásahu ŠtB musel prerušiť Za kontakty s ukrajinským disentom a prenášanie ich prác na publikovanie v Československu a v západných krajinách musel opustiť ZSSR. Roku 1967, v časoch politického odmäku Karlovej univerzite v Prahe ešte obhájil kandidátsku prácu z folkloristiky. Po dramatickej normalizačnej zmene režimu v r. 1971 ho však prepustili z práce a dostal prísny zákaz publikačnej činnosti. Vrátil sa do svojho rodiska, kde bol päť rokov pastierom dobytka na JRD. Potom pätnásť rokov pracoval ako kurič v jednej z prešovských kotolní. Boli to časy, keď napísal najviac svojich prác. Publikoval nielen na Slovensku a na Ukrajine, ale aj vo Francúzsku, Nemecku a inde. Roku 1990 po rehabilitácii sa vrátil do pôvodného zamestnania. Akadémia vied samostatnej Ukrajiny mu v r. 1992 ako prvému zahraničnému občanovi udelila vedeckú hodnosť doktora filologických vied (DrSc.). Teraz pôsobí aj ako profesor v Prešove, na Ukrajinskej voľnej univerzite v Mníchove a prednáša v rôznych inštitúciach. Dokumentárny film, ktorý cez jeho rozprávanie plasticky vykresľuje nerovné cesty politického a kultúrneho myslenia v rokoch šesťdesiatych nakrútil spolu s kameramanom Martinom Gazíkom režisér Milan Homolka