V príbehu Marty Šarkóziovej sa dozvedáme o jej životnej ceste, ktorá bola až priveľmi kľukatá. Vyrastala v detskom domove a snažila sa nájsť si svoje miesto v živote. Veľmi rýchlo chcela zacítiť slobodu, preto sa ani nevyučila krajčírskemu remeslu v reedukačnom ústave a opustila ho ako 16-ročná. Ocitla sa zoči-voči tvrdej realite života. Bola využívaná, znevažovaná a jej cesta nakoniec smerovala do pekla. Závislosť na droge z nej urobila nemohúcu, bezbrannú bytosť, ktorá mala už len dve možnosti – žiť alebo umrieť. Pravdepodobne len sila vôle, ktorú Marta dokázala v sebe prebudiť, ju navrátila do života. Po ôsmich rokoch sa jej to podarilo. Ocitla sa ako dievča bez domova v ubytovni pre bezdomovcov Mea culpa vo Vrakuni v Bratislave. Istý čas tu žila a pretože mala dobré srdce, zmysel pre poriadok a čistotu, získala si u ľudí dôveru a stala sa najdôležitejšou osobou útulku, dohliadajúcou deň i noc na poriadok v ubytovni. V ubytovni pracuje Marta dodnes a konečne sa v živote našla. Po štyroch rokoch je z nej zrelá žena, ktorá sa musela v živote poriadne obracať, aby dosiahla po čom tak veľmi túžila. Dostala pridelený nájomný byt, ktorý si pekne zariadila, má vlastné auto a splnil sa jej aj sen posledný, získala do náhradnej starostlivosti dievčatko, o ktoré sa nedokázali postarať jej vlastní rodičia. Na prvý pohľad je zrejmé, že táto dvojica si bola súdená a Marta konečne našla zmysel svojho života. , V príbehu Marty Šarkóziovej sa dozvedáme o jej životnej ceste, ktorá bola až priveľmi kľukatá. Vyrastala v detskom domove a snažila sa nájsť si svoje miesto v živote. Veľmi rýchlo chcela zacítiť slobodu, preto sa ani nevyučila krajčírskemu remeslu v reedukačnom ústave a opustila ho ako 16-ročná. Ocitla sa zoči-voči tvrdej realite života. Bola využívaná, znevažovaná a jej cesta nakoniec smerovala do pekla. Závislosť na droge z nej urobila nemohúcu, bezbrannú bytosť, ktorá mala už len dve možnosti – žiť alebo umrieť. Pravdepodobne len sila vôle, ktorú Marta dokázala v sebe prebudiť, ju navrátila do života. Po ôsmich rokoch sa jej to podarilo. Ocitla sa ako dievča bez domova v ubytovni pre bezdomovcov Mea culpa vo Vrakuni v Bratislave. Istý čas tu žila a pretože mala dobré srdce, zmysel pre poriadok a čistotu, získala si u ľudí dôveru a stala sa najdôležitejšou osobou útulku, dohliadajúcou deň i noc na poriadok v ubytovni. V ubytovni pracuje Marta dodnes a konečne sa v živote našla. Po štyroch rokoch je z nej zrelá žena, ktorá sa musela v živote poriadne obracať, aby dosiahla po čom tak veľmi túžila. Dostala pridelený nájomný byt, ktorý si pekne zariadila, má vlastné auto a splnil sa jej aj sen posledný, získala do náhradnej starostlivosti dievčatko, o ktoré sa nedokázali postarať jej vlastní rodičia. Na prvý pohľad je zrejmé, že táto dvojica si bola súdená a Marta konečne našla zmysel svojho života.