Friedrich Schiller /1759 - 1805/ - nemecký dramatik, básnik, predstaviteľ literárneho klasicizmu. Ako syna dôstojníka, slúžiaceho Wurttemberskému vojvodovi, ho prinútili nastúpiť na vojenskú školu. Po úspechu prvej hry Zbojníci vojvoda zakázal Schillerovi písať. Rozhodol sa teda pre útek do Manheimu, kde sa zamestnal v štátnom divadle ako dramatik. Neskôr sa dôsledne venoval štúdiu dejín a pod vplyvom tohto štúdia výrazne zmenil /podobne ako Goethe/ svoj hodnotový systém. S Goethem spájalo Schillera veľmi silné priateľstvo, hoci povahovo boli medzi nimi veľké rozdiely. Oboch priťahoval duch antickej drámy. Formálne znaky gréckej tragédie im slúžili ako prostriedok na dištancovanie diváka od dramatických udalostí, aby za všednou realitou objavil ideálny model. Obaja zastávali názor, že dráma má skôr transformovať bežné zážitky než tvoriť ilúziu skutočného života, a preto používali verše, konvenčné kompozičné schémy, jednoduchú výpravu, presný rytmický prednes, aby diváka odviedli od normálneho vnímania do ríše ideálnej pravdy /Weimarský klasicizmus/. Schiller písal svoju hru DON CARLOS práve v období intenzívneho štúdia histórie. Udalosti na dvore Filipa II. v polovici 16. storočia, keď španielska ríša musela čeliť revolučnému pohybu vo svojich nizozemských provinciách, sa stali základom pre mimoriadne pôsobivý historický obraz o ideáloch osvieteneckej generácie. Dvojdielna rovnomenná televízna inscenácia z roku 1986 v réžii Vladimíra Strniska zostala verná svojej predlohe. Prekvapuje nečakanými dramatickými zvratmi, mocenskými intrigami a tragickými vášňami, spoza ktorých zaznieva pocta ideálu ľudskej slobody. V hlavných úlohách môžeme vidieť Dušana Jamrich, Ladislava Chudíka, Annu Javorkovú, Zdenu Studénkovú, Michala Dočolomanského a ďalších. , Friedrich Schiller /1759 - 1805/ - nemecký dramatik, básnik, predstaviteľ literárneho klasicizmu. Ako syna dôstojníka, slúžiaceho Wurttemberskému vojvodovi, ho prinútili nastúpiť na vojenskú školu. Po úspechu prvej hry Zbojníci vojvoda zakázal Schillerovi písať. Rozhodol sa teda pre útek do Manheimu, kde sa zamestnal v štátnom divadle ako dramatik. Neskôr sa dôsledne venoval štúdiu dejín a pod vplyvom tohto štúdia výrazne zmenil /podobne ako Goethe/ svoj hodnotový systém. S Goethem spájalo Schillera veľmi silné priateľstvo, hoci povahovo boli medzi nimi veľké rozdiely. Oboch priťahoval duch antickej drámy. Formálne znaky gréckej tragédie im slúžili ako prostriedok na dištancovanie diváka od dramatických udalostí, aby za všednou realitou objavil ideálny model. Obaja zastávali názor, že dráma má skôr transformovať bežné zážitky než tvoriť ilúziu skutočného života, a preto používali verše, konvenčné kompozičné schémy, jednoduchú výpravu, presný rytmický prednes, aby diváka odviedli od normálneho vnímania do ríše ideálnej pravdy /Weimarský klasicizmus/. Schiller písal svoju hru DON CARLOS práve v období intenzívneho štúdia histórie. Udalosti na dvore Filipa II. v polovici 16. storočia, keď španielska ríša musela čeliť revolučnému pohybu vo svojich nizozemských provinciách, sa stali základom pre mimoriadne pôsobivý historický obraz o ideáloch osvieteneckej generácie. Dvojdielna rovnomenná televízna inscenácia z roku 1986 v réžii Vladimíra Strniska zostala verná svojej predlohe. Prekvapuje nečakanými dramatickými zvratmi, mocenskými intrigami a tragickými vášňami, spoza ktorých zaznieva pocta ideálu ľudskej slobody. V hlavných úlohách môžeme vidieť Dušana Jamrich, Ladislava Chudíka, Annu Javorkovú, Zdenu Studénkovú, Michala Dočolomanského a ďalších.