Beatrica nevedela dať Matejovi Korvínovi potomka, preto sa upäl na svojho nemanželského syna Jána. Ešte pred sobášom s Beatricou ho porodila pôvabná meštianka zo Steinu, Barbora, ako výsledok jedného zo stovák Matejových ľúbostných dobrodružstiev. Kráľ vzal na svoj dvor malého Jána aj s jeho matkou, isteže k veľkej nevôli legálnej kráľovnej. Usilovala sa sokyne zbaviť všetkými spôsobmi, obvinila ju dokonca z bosoráctva, ale nič nepomáhalo. Kráľ aj naďalej s veľkým zaujatím pripravoval všetko, čo malo z Jána urobiť jeho nástupcu na uhorskom tróne. Zabezpečil mu dobrú výchovu, okrem latinčiny ovládal maďarčinu, nemčinu, češtinu. Daroval mu rozsiahle pozemky na Liptove a menoval liptovským kniežaťom, z čoho neskôr vzišla predstava slovenských obrodeneckých vlastencov o slovenskom kráľovi. Zdalo sa, že má veľkú šancu obsadiť aj uhorský trón. Bol najväčším z uhorských zemepánom, vlastnil asi tridsať hradov, navyše kráľovnú, ktorá mu stála v ceste, zradilo zdravie. Trpela kĺbovým reumatizmom, ktorý jej znemožnil účasť na poľovačkách, hoci ich milovala. Prestala sa hýbať, tlstla a starla. Chorý bol aj kráľ. Boleli ho kosti a opuchli mu kĺby. Vychýrený silák a mocný bojovník, ktorý sa tak rád vystavoval na rytierskych turnajoch i na bojiskách, nemohol vyliezť na koňa, zle chodil a nezriedka ho museli na nosidlách nosiť štyria sluhovia. Ale stará zúrivosť ho neopúšťala. Na Veľkú noc 1490 prikázal, aby mu ako predkrm priniesli misu fíg. Keď do nich zahryzol, zistil, že drahé ovocie je pokazené. Vyrútil sa na sluhov, sľuboval im najprísnejšie tresty, no potom zrazu odpadol. Odniesli ho do postele, ale neuľavilo sa mu. Lekári nepomáhali. Vydával nezrozumiteľné škreky a stony. O dva dni vo veku 50 rokov zomrel. Už nedokázal zabezpečiť svoj plán s nástupom syna Jána. Uhorská šľachta sa bála ďalšieho silného kráľa, preto si vybrala si Vladislava II. Jagelovského, ktorý na všetko kýval, čím si vyslúžil prezývku „kráľ dobrze“. Jána navyše opustilo šťastie a krátko po dovŕšení tridsiatky zomrel.