Záverečná časť 2-dielnej psychologickej drámy, adaptácie románu O.Wildea. Upúta problémom zodpovednosti človeka za svoje činy, podobenstvom o nepodplatiteľnosti svedomia, ktoré napokon víťazí nad všetkými pokusmi o jeho umlčanie. Autor presne, stupeň po stupni ukazuje, kam až klesne človek, ktorý stratí zábrany vyplývajúce z porušovania prirodzených etických zákonov. Maliar Basil Hallward dokončuje portrét Doriana Graya, osemnásťročného mladíka krásnej tváre a nepoškvrnenej duše. Dorian sa v jeho ateliéri zoznámi s lordom Henry Wottonom, ktorý zdôrazní pred ním pominuteľnosť mladosti a fyzickej krásy a nabáda ho využiť naplno krátky čas ich trvania. Dorian podľahne Wottonovmu vplyvu a v túžbe po večnej mladosti vysloví želanie zostať večne mladým a krásnym, kým čas poznačí tvár na portréte. Absurdné želanie sa splní. Dorian sa stáva ideálom londýnskych fičúrov, ale morálne upadá. Odvrhne herečku Sybilu Vanovú, čím zaviní jej smrť. Správa ojej samovražde sa ho nedotkne, ale portrét sa stáva zrkadlom jeho duše, odrazom jeho hriechov a nerestí. Dorian sa maliarovi zverí s tajomstvom obrazu, ale vzápätí ho zavraždí. Napokon sa v slabej chvíli rozhodne obraz zničiť: prebodne plátno, ale tým zabíja seba. Na stene visí Dorianov nepoškvrnený portrét a na zemi leží mŕtvy starec so zvráskavenou, vyžitou tvárou.