V prvej polovici 9. storočia existovali na našom území dva nadkmeňové útvary jedného etnika. Nitrianske kniežatstvo na čele s Pribinom a Moravské kniežatstvo na čele s Mojmírom I. Roku 833 sa Mojmír zmocnil Nitrianskeho kniežatstva, vyhnal Pribinu z Nitry a spojil obe kniežatstvá. Tak vznikol prvý štátny útvar Slovanov, ktorý neskôr dostal názov Veľká Morava. Vyhnaný Pribina sa usadil pri Blatenskom jazere, kde postavil hradisko Blatnohrad a vystaval viac ako 30 kostolov. Zomrel roku 861 a na jeho miesto nastúpil syn Koceľ. V roku 845 kráľ Východofranskej ríše Ľudovít Nemec vojensky napadol Veľkú Moravu, Mojmíra zbavil vlády a kniežatstvo zveril Mojmírovmu synovcovi Rastislavovi. Rastislav v snahe vymaniť sa spod vplyvu Frankov poslal byzantskému cisárovi Michalovi III. žiadosť, aby mu poslal učiteľa a biskupa. V roku 863 prišla na Veľkú Moravu z Byzantskej ríše kristianizačná misia bratov Konštantína a Metoda. Na Veľkú Moravu priniesla Konštantínom vynájdené prvé slovanské písmo - hlaholiku. Bratia do reči ľudu preložili evanjeliá a bohoslužobné texty.