Najneskôr v auguste 867 prišli Konštantín, Metod a ich učeníci do Benátok. Konštantín v Benátkach obhájil spor o používanie slovanského jazyka v liturgii s trojjazyčníkmi (pilátnikmi), ktorí uznávali ako bohoslužobné iba tri jazyky: hebrejský, latinský a grécky. Keď koncom roka 867prišli do Ríma, pápež Hadrián II. im vyšiel oproti so všetkými mešťanmi až pred brány mesta, pretože niesli ostatky sv. Klementa, ktorý bol rímskym pápežom - mučeníkom, a ktoré Konštantín našiel počas svojej misie na Kryme. Pápež Hadrián II. schválil staroslovenské bohoslužobné knihy a povolil staroslovenskú liturgiu. Konštantín zomrel v gréckom kláštore ako rehoľník Cyril a pochovali ho v Bazilike sv. Klementa v Ríme. Jeho hrob sa stal pútnickým miestom. Na žiadosť Koceľa pápež Hadrián II. ustanovil Metoda za arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy so sídlom v Srieme a poslal ho šíriť kresťanstvo na územia spravované Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom. Metod potom istý čas pôsobil v Blatnohrade. Frankovia opäť napadli Veľkú Moravu. Po ich plienení Svätopluk uznal zvrchovanosť Franskej ríše. Rastislavovi sa to nepáčilo a chystal sa synovca na hostine zavraždiť. Ale Svätopluk sa o tom dozvedel, sám zajal Rastislava a vydal ho Frankom. Tí ho oslepili a uväznili v niektorom bavorskom kláštore, kde zomrel. Pri návrate Metoda na Veľkú Moravu ho na pokyn franských biskupov internovali v kláštore v Elwangene. Svätopluk si nárokoval na Rastislavov stolec, ale Veľkú Moravu ovládli franskí správcovia Wilhelm a Engelšalk a Svätopluka uväznili. Odstránenie panovníkov Rastislava, Svätopluka a arcibiskupa Metoda vyvolalo odpor obyvateľstva, ktoré sa na čele s kňazom Slavomírom vzbúrilo proti franskej nadvláde. Ľudovít Nemec postavil na čelo svojho vojska Svätopluka. Ten však prebehol na veľkomoravskú stranu a Frankov porazil . Svätopluk sa tak v roku 873 stal samostatným vládcom Veľkej Moravy. Vďaka jeho vojenským úspechom a intervencii pápeža Jána VIII. sa Metod vrátil na Veľkú Moravu, kde obnovil školu a do liturgie zaviedol staroslovenský jazyk.