Štvordielny dokument o histórii slovenského futbalu, od jeho vzniku na území Slovenska v časoch rakúsko-uhorskej monarchie, cez existenciu v čase spoločného česko-slovenského štátu (1918 - 1938 a 1945 - 1993), až po jeho fungovanie v čase samostatnej Slovenskej republiky, po roku 1993 do dosiahnutia historického úspechu na MS 2010 v Južnej Afrike. Defilé generácií, najznámejších osobností a najslávnejších momentov v histórii slovenského futbalu a jeho klubov. 1. časť dokumentu História slovenského futbalu nás sprevádza vývojom tejto hry na území Slovenska od konca 19. storočia po úspech reprezentácie Česko-Slovenska na MS 1962 v Chile. Predstavuje profesora Františka (Ferenca) Petheho z Prešova ako otca slovenského futbalu, muža, ktorý zorganizoval na Slovensku (v Prešove) v júni 1898 prvý futbalový zápas a zložil aj prvý slovenský klub - ETVE Prešov. Prostredníctvom jedného z najuznávanejších historikov slovenského futbalu Jozefa Kšiňana ponúka pohľad na rozvoj futbalu v rakúsko-uhorskej monarchii, v jej najväčších mestách - vo Viedni, Budapešti a Prahe. Predstavuje prvé osobnosti slovenského futbalu, za ktoré sa považujú Štefan Priboj, Pavol Šoral (prvý Slovák, ktorý obliekol dres česko-slovenskej reprezentácie) a Štefan Čamlba, prvý Slovák, ktorý hral na MS (v Taliansku 1934). Pripomína aj vznik prvého profesionálneho futbalového klubu na Slovensku - 1. ČsŠK Bratislava. Z medzivojnového obdobia (1918 - 1938) ešte vyzdvihuje osobnosť Ferdinanda Daučíka, ďalšieho z mála Slovákov, ktorý hral pred vojnou za ČSR a taktiež na MS (vo Francúzsku 1938). V prvej časti zachytávame aj existenciu prvej slovenskej reprezentácie za čias vojnového Slovenského štátu (1939 - 1945). Z povojnového obdobia (1945 - 1951) dávame v 1. časti do popredia silu sobnosti trénerov Ferdinanda Daučíka a Leopolda Šťastného, ako aj hráča Ladislava Kubalu, ktorého neskôr vyhlásili za hráča storočia v FC Barcelona. Sled udalostí 1. časti potom pripomína slávne obdobie ŠK Bratislava so ziskom troch titulov čs. majstra (1949 - 1951) s hráčmi ako Viktor Tegelhoff, Emil Pažický a dr. Božin Laskov; neúspech čs. reprezentácie na MS 1954 vo Švajčiarsku; futbalovú revolúciu, ktorú priniesla koncepcia hry maďarskej reprezentácie v období 1950 - 1954 so všetkými vplyvmi na rozvoj moderného futbalu na Slovensku; dlhoročné úspešné pôsobenie klubu Červená hviezda Bratislava pod vedením trénera Karola Borhyho so spomienkami jej vtedajších hráčov Ladislava Kačániho a Titusa Buberníka; účinkovanie mužstva ČSR na MS 1958 vo Švédsku; zisk bronzových medailí na ME 1960 vo Francúzsku, ako aj úspešnú kvalifikáciu a historický postup do fnále MS 1962 v Chile. Spomína sa význam množstva osobností slovenského futbalu, na čele s úspešnými reprezentantmi: Jánom Popluhárom, Viliamom Schrojfom, Antonom Moravčíkom, Pavlom Molnárom, Gustávom Mrázom, Ladislavom Pavlovičom, Imrichom Stachom, Jozefom Štibrányim (prvým Slovákom, ktorý skóroval na MS), Adolfom Schererom, Andrejom Kvašňákom. 1. časť sa končí návratom strieborných medailistov z Chile, zo VII. MS vo futbale v roku 1962, a spomienkou na Jána Popluhára, ktorý v októbri 1963 nastúpil vo Wembley proti Anglicku za Výber sveta a neskôr stal slovenských Futbalistom 20. storočia.