Rieky sveta
Dvojka | Streda 16.04.2014, Urubamba, rieka predkov
Nevhodné do 7 rokov
Skryté titulky
Európska tvorba
Prírodopisný seriál
Hlavný zdroj Amazonky, starobylá rieka národa Inkov Urubamba, pramení vysoko v centrálnych Andách, a postupne steká do nedohľadných hĺbok Amazonského dažďového pralesa. Prameň najväčšej rieky sveta prýšti z ľadovcov v nadmorskej výške štyritisíc metrov. Dlhá púť rieky Urubamba sa začína na peruánskom altipláne nazývanom aj „puna“, a o šesťtisíc osemsto kilometrov ďalej sa už ako mohutná Amazonka vlieva do Atlantického oceánu. Legenda rozpráva, že rieku Urubamba stvorili duchovia hôr zvaní „apu“, aby mohla oplodňovať matku zem, Pačamamu. V jazyku starobylej ríše Inkov, kečua, sa Urubamba volá „Uilkamayo“, posvätná rieka. Jej cesta je lemovaná chrámami a obradnými miestami, na ktorých si dávni Inkovia uctievali životodarnú silu rieky. Medzi najznámejšie patrí posvätný komplex Tipon neďaleko Cusca. Kečuovia obrábajú životodarnú pôdu na brehoch rieky Urubamba dodnes. V súčasnosti je však vodyv jej koryte čoraz menej.. Kedysi bola hladina rieky oveľa vyššia. Jazero Corikocha ležiace v nadmorskej výške štyritisíc metrov je základnou súčasťou vodného systému údolia rieky Urubamba. V osemdesiatych rokoch sa vedenie mesta Cusco rozhodlo využívať jeho vodu pri narastajúcich požiadavkách rýchlo sa rozrastajúceho mesta. Výsledkom bolo, že už o štyri roky začala voda nevyhnutná pre rozvoj poľnohospodárstva chýbať. Vzbura roľníkov dosiahla zastavenie čerpacích staníc, bolo však už neskoro. Aby sa hladina jazera Corikocha opäť vyrovnala, musí uplynúť aspoň polstoročie.
, Hlavný zdroj Amazonky, starobylá rieka národa Inkov Urubamba, pramení vysoko v centrálnych Andách, a postupne steká do nedohľadných hĺbok Amazonského dažďového pralesa. Prameň najväčšej rieky sveta prýšti z ľadovcov v nadmorskej výške štyritisíc metrov. Dlhá púť rieky Urubamba sa začína na peruánskom altipláne nazývanom aj „puna“, a o šesťtisíc osemsto kilometrov ďalej sa už ako mohutná Amazonka vlieva do Atlantického oceánu. Legenda rozpráva, že rieku Urubamba stvorili duchovia hôr zvaní „apu“, aby mohla oplodňovať matku zem, Pačamamu. V jazyku starobylej ríše Inkov, kečua, sa Urubamba volá „Uilkamayo“, posvätná rieka. Jej cesta je lemovaná chrámami a obradnými miestami, na ktorých si dávni Inkovia uctievali životodarnú silu rieky. Medzi najznámejšie patrí posvätný komplex Tipon neďaleko Cusca. Kečuovia obrábajú životodarnú pôdu na brehoch rieky Urubamba dodnes. V súčasnosti je však vodyv jej koryte čoraz menej.. Kedysi bola hladina rieky oveľa vyššia. Jazero Corikocha ležiace v nadmorskej výške štyritisíc metrov je základnou súčasťou vodného systému údolia rieky Urubamba. V osemdesiatych rokoch sa vedenie mesta Cusco rozhodlo využívať jeho vodu pri narastajúcich požiadavkách rýchlo sa rozrastajúceho mesta. Výsledkom bolo, že už o štyri roky začala voda nevyhnutná pre rozvoj poľnohospodárstva chýbať. Vzbura roľníkov dosiahla zastavenie čerpacích staníc, bolo však už neskoro. Aby sa hladina jazera Corikocha opäť vyrovnala, musí uplynúť aspoň polstoročie.
Rieka, ktorá spája všetky národy oblasti Sahela - Niger. Tiahne sa celou Západnou Afrikou viac ako štyrmi tisíckami kilometrami od Guinei po Nigériu. V Mali je tok Nigeru najdlhší. Pre krajinu bez morského pobrežia je rieka kľúčovou životnou tepnou. Tamojší ľud národa Bozo sa živí najmä rybolovom. Niger je pre nich oveľa viac než len zdroj obživy. Rieka je sídlom kráľovnej vôd a jej duchov, ktorí jediní poznajú jej tajomstvá. Tamojší ľud Bozo bol podobne ako iné národy žijúce v Mali svedkom dlhých dejín západoafrických ríš. Bohaté historické dedičstvo si obyvatelia krajiny každoročne pripomínajú na festivale, ktorý sa koná na brehoch Nigeru. Tento festival kultúrnej rozmanitosti, oslava rieky a jej duchov, hudby a tanca z celého Mali trvá štyri dni.
, Rieka, ktorá spája všetky národy oblasti Sahela - Niger. Tiahne sa celou Západnou Afrikou viac ako štyrmi tisíckami kilometrami od Guinei po Nigériu. V Mali je tok Nigeru najdlhší. Pre krajinu bez morského pobrežia je rieka kľúčovou životnou tepnou. Tamojší ľud národa Bozo sa živí najmä rybolovom. Niger je pre nich oveľa viac než len zdroj obživy. Rieka je sídlom kráľovnej vôd a jej duchov, ktorí jediní poznajú jej tajomstvá. Tamojší ľud Bozo bol podobne ako iné národy žijúce v Mali svedkom dlhých dejín západoafrických ríš. Bohaté historické dedičstvo si obyvatelia krajiny každoročne pripomínajú na festivale, ktorý sa koná na brehoch Nigeru. Tento festival kultúrnej rozmanitosti, oslava rieky a jej duchov, hudby a tanca z celého Mali trvá štyri dni.