V dňoch 6.- 7. júla 1985 sa konala púť na Velehrad pri príležitosti 1100. výročia smrti sv. Metoda. Deň pred oficiálnych programom sa na základe aktivít tajnej cirkvi zišla na Velehrade veriaca mládež väčšinou zo Slovenska, severnej Moravy a východných Čiech. Cieľom a hlavnou myšlienkou tohto zhromaždenia bol celonočný duchovný program. Okrem pomerne početnej skupiny kňazov sa púte zúčastnilo približne do 200 tisíc veriacich. Napriek snahe štátnych orgánov a Pacem in terris, aby táto púť vyznela ako manifestácia mierového vlastenectva a dobrého stavu náboženského života v ČSSR, pútnici spontánne kriticky reagovali na potláčanie náboženskej slobody a cirkevného života. Vypískali ministra kultúry, ktorý k nim hovoril z pozície marxistickej ideológie. Na púti bol prítomný aj pražský kardinál František Tomášek, ktorý zožal veľký aplauz. Účasť takého veľkého množstva mladých ľudí bola prekvapením pre komunistov i cirkev, ktorej postavenie a vplyv v spoločnosti postupne silnelo. Nastúpený proces sa už nedal zastaviť. Púť na moravský Velehrad bola prvým otvoreným masovým verejným protestom proti náboženskej politike komunistického režimu po roku 1949. „Vy, mladí kresťania Československa, nie ste po prvýkrát na tomto posvätnom mieste. Púť v jubilejnom roku 1985, kedy mi ešte nebolo dovolené prísť medzi Vás, bola svitaním; bola významným medzníkom na Vašej ceste k slobode! Obraciam sa ku všetkým, ale predovšetkým k mládeži Moravy, Čiech a Slovenska, ktorá putuje na toto miesto, ktorá tu bola aj v jubilejnom roku 1985 a ktorá sem v hojnom počte prišla aj dnes. Hľa, noc sa pominula a opäť prichádza deň. Vaša púť za slobodou musí pokračovať. Choďte ako synovia svetla (porov. Ef 5,8). Sloboda iba vonkajšia, bez vnútorného oslobodenia, plodí chaos. Stojte pevne v slobode, ku ktorej vás oslobodil Kristus (porov. Gal 5,1).“ /Ján Pavol II., Velehrad, 22. apríl 1990/ , V dňoch 6.- 7. júla 1985 sa konala púť na Velehrad pri príležitosti 1100. výročia smrti sv. Metoda. Deň pred oficiálnych programom sa na základe aktivít tajnej cirkvi zišla na Velehrade veriaca mládež väčšinou zo Slovenska, severnej Moravy a východných Čiech. Cieľom a hlavnou myšlienkou tohto zhromaždenia bol celonočný duchovný program. Okrem pomerne početnej skupiny kňazov sa púte zúčastnilo približne do 200 tisíc veriacich. Napriek snahe štátnych orgánov a Pacem in terris, aby táto púť vyznela ako manifestácia mierového vlastenectva a dobrého stavu náboženského života v ČSSR, pútnici spontánne kriticky reagovali na potláčanie náboženskej slobody a cirkevného života. Vypískali ministra kultúry, ktorý k nim hovoril z pozície marxistickej ideológie. Na púti bol prítomný aj pražský kardinál František Tomášek, ktorý zožal veľký aplauz. Účasť takého veľkého množstva mladých ľudí bola prekvapením pre komunistov i cirkev, ktorej postavenie a vplyv v spoločnosti postupne silnelo. Nastúpený proces sa už nedal zastaviť. Púť na moravský Velehrad bola prvým otvoreným masovým verejným protestom proti náboženskej politike komunistického režimu po roku 1949. „Vy, mladí kresťania Československa, nie ste po prvýkrát na tomto posvätnom mieste. Púť v jubilejnom roku 1985, kedy mi ešte nebolo dovolené prísť medzi Vás, bola svitaním; bola významným medzníkom na Vašej ceste k slobode! Obraciam sa ku všetkým, ale predovšetkým k mládeži Moravy, Čiech a Slovenska, ktorá putuje na toto miesto, ktorá tu bola aj v jubilejnom roku 1985 a ktorá sem v hojnom počte prišla aj dnes. Hľa, noc sa pominula a opäť prichádza deň. Vaša púť za slobodou musí pokračovať. Choďte ako synovia svetla (porov. Ef 5,8). Sloboda iba vonkajšia, bez vnútorného oslobodenia, plodí chaos. Stojte pevne v slobode, ku ktorej vás oslobodil Kristus (porov. Gal 5,1).“ /Ján Pavol II., Velehrad, 22. apríl 1990/