Poklady sveta IV. (Poklady sveta)
Jednotka | Piatok 26.09.2014, Katedrála svätého Jakuba v Šibeniku. Kamenný pohľad. Chorvátsko
Nevhodné do 7 rokov
Európska tvorba
Nemecký dokumentárny seriál.
Prvé zmienky o chorvátskej osade "Sibinium" pochádzajú až z roku 1066. Vďaka
spoľahlivému opevneniu sa však mohlo mesto rýchlo rozvíjať. Za blahobyt vďačilo moru:
výhodnej polohe, prístavu, lodeniciam a moreplavbe. Svätojakubská katedrála v Šibeniku
patrí medzi výnimočné diela v dejinách architektúry. Novostavbu v srdci starého mesta
vysvätili v roku 1547. Svojou rafinovanou jednoduchosťou budila všeobecný obdiv. Od tej
doby sa mohol aj Šibenik radiť k významným kultúrnym centrám Dalmácie.
, Prvé zmienky o chorvátskej osade "Sibinium" pochádzajú až z roku 1066. Vďaka
spoľahlivému opevneniu sa však mohlo mesto rýchlo rozvíjať. Za blahobyt vďačilo moru:
výhodnej polohe, prístavu, lodeniciam a moreplavbe. Svätojakubská katedrála v Šibeniku
patrí medzi výnimočné diela v dejinách architektúry. Novostavbu v srdci starého mesta
vysvätili v roku 1547. Svojou rafinovanou jednoduchosťou budila všeobecný obdiv. Od tej
doby sa mohol aj Šibenik radiť k významným kultúrnym centrám Dalmácie.
Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
, Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.