Poklady sveta IV.
Jednotka | Utorok 30.09.2014, Mesto Panama - päťsto rokov dobrého obchodovania, Panama
Nevhodné do 7 rokov
Európska tvorba
Nemecký dokumentárny seriál.
Prvá kapitola krvavých dejín sa začala v septembri 1513. V tom čase sa týmto dažďovým
pralesom túlali hordy Španielov, ktorí dychtili po zlate a hľadali poklady Južnej Ameriky.
Sprvu však nenarazili na korisť, ale na more, ktoré dosiaľ nepoznal žiadny Európan. Podarilo
sa im objaviť Tichý oceán. Zakrátko tu vyrástla prvá španielska osada. Na tichomorskej
strane konečne Španieli našli to, čo tak veľmi hľadali - zlato. Šlo o zlato Inkov v Peru.
O tento kút Zeme sa bili naďalej, k Španielom pribudli USA. Postavili si tu vlastný prieplav,
usadili sa po oboch brehoch a zostali tu až do roku 1999.
, Prvá kapitola krvavých dejín sa začala v septembri 1513. V tom čase sa týmto dažďovým
pralesom túlali hordy Španielov, ktorí dychtili po zlate a hľadali poklady Južnej Ameriky.
Sprvu však nenarazili na korisť, ale na more, ktoré dosiaľ nepoznal žiadny Európan. Podarilo
sa im objaviť Tichý oceán. Zakrátko tu vyrástla prvá španielska osada. Na tichomorskej
strane konečne Španieli našli to, čo tak veľmi hľadali - zlato. Šlo o zlato Inkov v Peru.
O tento kút Zeme sa bili naďalej, k Španielom pribudli USA. Postavili si tu vlastný prieplav,
usadili sa po oboch brehoch a zostali tu až do roku 1999.
Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
, Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.