Poklady sveta IV.
Jednotka | Štvrtok 2.10.2014, Byblos. Od rybárskej osady k svetovému mestu a späť. Libanon
Nevhodné do 7 rokov
Európska tvorba
Nemecký dokumentárny seriál.
Dejiny sa pri pobreží libanonského Byblosu vrstvia sťa sedimenty. Byblos je nepretržite osídlený vyše 7 000 rokov a radí sa medzi najstaršie mestá sveta. Odjakživa bol križovatkou náboženstiev. Ako sa menili vládcovia, tak sa menil aj jeho názov - Byblos, Gebál i dnešný Jbail. Všade cítiť mýtus božskej lásky bohov Adonisa a Afrodity, ktorá predpovedala jeho smrť - roztrhal ho divý kanec neďaleko prameňa rieky Adonis. Dramatická milostná sága antiky dodnes živí predstavivosť ľudí. Adonisova krv vsiakla do zeme, z ktorej vyrástli veternice a s príchodom jari pokryli stráne ružovým kobercom. Z mesta svetového významu je dnes opäť rybárska osada. Dodnes sa tu však stretá bazilika so súkom a Mohamed so svätým Markom.
, Dejiny sa pri pobreží libanonského Byblosu vrstvia sťa sedimenty. Byblos je nepretržite osídlený vyše 7 000 rokov a radí sa medzi najstaršie mestá sveta. Odjakživa bol križovatkou náboženstiev. Ako sa menili vládcovia, tak sa menil aj jeho názov - Byblos, Gebál i dnešný Jbail. Všade cítiť mýtus božskej lásky bohov Adonisa a Afrodity, ktorá predpovedala jeho smrť - roztrhal ho divý kanec neďaleko prameňa rieky Adonis. Dramatická milostná sága antiky dodnes živí predstavivosť ľudí. Adonisova krv vsiakla do zeme, z ktorej vyrástli veternice a s príchodom jari pokryli stráne ružovým kobercom. Z mesta svetového významu je dnes opäť rybárska osada. Dodnes sa tu však stretá bazilika so súkom a Mohamed so svätým Markom.
Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
, Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.