Poklady sveta IV.
Jednotka | Piatok 3.10.2014, Jaskyne Yungang. Miesto zrodu čínskeho buddhizmu. Čína
Nevhodné do 7 rokov
Európska tvorba
Nemecký dokumentárny seriál.
Pred 1500 rokmi vytesali zo skaly sochy Budhu v jaskyniach na Oblačnom pahorku na
okraji mongolskej stepi, 400 kilometrov severozápadne od Pekingu. Tu došlo k premene indického budhizmu na čínske ľudové náboženstvo. Cisári dynastie Wei povolali do svojich služieb aj tritisíc mníchov z prvých budhistických kláštorov z okolia Hodvábnej cesty, aby cez náboženstvo mohli ľahšie ovládať ľud. Prvé obrovské jaskyne dal v roku 460 vysekať do skaly mních Tan Yao. Sedemnásť metrov vysoký Budha, ktorý sedí v meditačnej polohe, je vytesaný z jedného kusa kameňa.
, Pred 1500 rokmi vytesali zo skaly sochy Budhu v jaskyniach na Oblačnom pahorku na
okraji mongolskej stepi, 400 kilometrov severozápadne od Pekingu. Tu došlo k premene indického budhizmu na čínske ľudové náboženstvo. Cisári dynastie Wei povolali do svojich služieb aj tritisíc mníchov z prvých budhistických kláštorov z okolia Hodvábnej cesty, aby cez náboženstvo mohli ľahšie ovládať ľud. Prvé obrovské jaskyne dal v roku 460 vysekať do skaly mních Tan Yao. Sedemnásť metrov vysoký Budha, ktorý sedí v meditačnej polohe, je vytesaný z jedného kusa kameňa.
Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
, Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.