Poklady sveta IV.
Jednotka | Pondelok 6.10.2014, Mauzóleum Hodžu Achmeda Jasaviho - Púť do Turkestanu - Kazachstan
Nevhodné do 7 rokov
Európska tvorba
Nemecký dokumentárny seriál.
Na okraji rozľahlej kazašskej stepi, kadiaľ kedysi viedla Veľká hodvábna cesta, stojí
majestátna mešita s hrobkou. Dodnes si tu uctievajú a ospevujú muža menom Hodža Achmed
Jasavi, ktorý v Turkestane žil, učil a v roku 1166 aj zomrel. Bol najvýznamnejším šíriteľom
náboženstva v strednej Ázii a práve on Kazachom pred mnohými rokmi priblížil islam. Turkestan
je najdôležitejším pútnickým miestom strednej Ázie. Z diaľky sem prichádzajú ľudia k pomníku
Jasaviho, ktorý mu dal v 14. storočí postaviť Timur a ktorý ešte i dnes vyráža dych svojimi
rozmermi.
, Na okraji rozľahlej kazašskej stepi, kadiaľ kedysi viedla Veľká hodvábna cesta, stojí
majestátna mešita s hrobkou. Dodnes si tu uctievajú a ospevujú muža menom Hodža Achmed
Jasavi, ktorý v Turkestane žil, učil a v roku 1166 aj zomrel. Bol najvýznamnejším šíriteľom
náboženstva v strednej Ázii a práve on Kazachom pred mnohými rokmi priblížil islam. Turkestan
je najdôležitejším pútnickým miestom strednej Ázie. Z diaľky sem prichádzajú ľudia k pomníku
Jasaviho, ktorý mu dal v 14. storočí postaviť Timur a ktorý ešte i dnes vyráža dych svojimi
rozmermi.
Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
, Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.