Poklady sveta IV.
Jednotka | Utorok 7.10.2014, Neziderské jazero - Nekonečné nebo na hraniciach Rakúska a Maďarska
Nevhodné do 7 rokov
Európska tvorba
Nemecký dokumentárny seriál.
Tretina Neziderského jazera (v Maďarsku ho volajú Fertö tó) je zarastená až trojmetrovou trstinou, ktorá tvorí pásy široké aj niekoľko kilometrov. Je tretím najväčším v strednej Európe a rozprestiera sa na ploche 320 štvorcových kilometrov. Toto stepné jazero dosahuje priemernú hĺbku len okolo poldruha metra. Vodný stav ovplyvňujú predovšetkým zrážky, no dá sa regulovať aj umelými kanálmi. V minulosti jazero niekoľkokrát vyschlo. Tento raj pre živočíchy je od roku 1992 národným parkom a jeho veľké časti prenechali prirodzenému vývoju.
, Tretina Neziderského jazera (v Maďarsku ho volajú Fertö tó) je zarastená až trojmetrovou trstinou, ktorá tvorí pásy široké aj niekoľko kilometrov. Je tretím najväčším v strednej Európe a rozprestiera sa na ploche 320 štvorcových kilometrov. Toto stepné jazero dosahuje priemernú hĺbku len okolo poldruha metra. Vodný stav ovplyvňujú predovšetkým zrážky, no dá sa regulovať aj umelými kanálmi. V minulosti jazero niekoľkokrát vyschlo. Tento raj pre živočíchy je od roku 1992 národným parkom a jeho veľké časti prenechali prirodzenému vývoju.
Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
, Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.