Poklady sveta IV.
Jednotka | Štvrtok 9.10.2014, Stanica Viktoria v Bombaji - Ľudské mravenisko - India
Nevhodné do 7 rokov
Európska tvorba
Nemecký dokumentárny seriál.
Len dve hodiny odpočinku si nadránom dopraje najrušnejšia železničná stanica na svete,
Viktoria Terminus, stanica v srdci Bombaja. Je kamenným pamätníkom nadvlády britských
koloniálnych pánov v Indii. Ľudia, ktorí sem cestujú loďou, vidia jej kupolu už z diaľky. Táto
novogotická stavba z roku 1888 patrí jednej z najväčších staníc na svete. Už niekoľko rokov sa
oficiálne volá "Chatrapati Shivaji Station" podľa jedného hindského kráľa a denne sa ňou
premelú takmer tri milióny ľudí.
, Len dve hodiny odpočinku si nadránom dopraje najrušnejšia železničná stanica na svete,
Viktoria Terminus, stanica v srdci Bombaja. Je kamenným pamätníkom nadvlády britských
koloniálnych pánov v Indii. Ľudia, ktorí sem cestujú loďou, vidia jej kupolu už z diaľky. Táto
novogotická stavba z roku 1888 patrí jednej z najväčších staníc na svete. Už niekoľko rokov sa
oficiálne volá "Chatrapati Shivaji Station" podľa jedného hindského kráľa a denne sa ňou
premelú takmer tri milióny ľudí.
Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
, Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.