Poklady sveta IV.
Jednotka | Piatok 10.10.2014, Masada. Príbeh prežitia. Izrael
Nevhodné do 7 rokov
Európska tvorba
Nemecký dokumentárny seriál.
Ten, kto prežil, na to do smrti nezabudne. Lebo neprežil iba raz. Prvýkrát prežil, keď umreli ostatní. K tým, čo prežili, patril aj židovský dejepisec Flavius Jozefus. V boji medzi Židmi a Rimanmi bol obrancom pevnosti. Keď sa už všetko zdalo stratené, uväznení obrancovia sa začali navzájom zabíjať, aby nik nepadol do rúk Rimanov. Prežili len dvaja, jedným z nich bol Flavius Jozefus. Rimania mu dovolili stať sa dejepiscom a napísať dejiny Židovskej vojny. Pri písaní natrafil na príbeh, ktorý sa - až na záver - úplne podobal na jeho zážitok. Bol to príbeh Masady. Masada je veľký kamenný útes nad Mŕtvym morom s plošinou, na ktorej vybudovali pevnosť. Pripomína obrovský balvan, ktorý ostal na mieste, z ktorého sa dávno stiahli vody Mŕtveho mora. Podľa Flavia Jozefa pevnosť postavil júdsky kráľ Herodes.Ten ju dal vybudovať na obranu pred dvoma hrozbami. Jednou bola prevaha Židov, ktorí by ho mohli poraziť a vrátiť moc svojim starým kráľom. Druhou, oveľa nebezpečnejšou, bola egyptská kráľovná Kleopatra, ktorá otvorene naliehala na Antónia, aby dal Herodesa zavraždiť a Judeu daroval jej. Masada bola teda plod strachu pred prenasledovaním. Paranoja vytesaná do kameňa. Orlie hniezdo na vrchole brala. Nedobytná pevnosť na okraji ríše.
, Ten, kto prežil, na to do smrti nezabudne. Lebo neprežil iba raz. Prvýkrát prežil, keď umreli ostatní. K tým, čo prežili, patril aj židovský dejepisec Flavius Jozefus. V boji medzi Židmi a Rimanmi bol obrancom pevnosti. Keď sa už všetko zdalo stratené, uväznení obrancovia sa začali navzájom zabíjať, aby nik nepadol do rúk Rimanov. Prežili len dvaja, jedným z nich bol Flavius Jozefus. Rimania mu dovolili stať sa dejepiscom a napísať dejiny Židovskej vojny. Pri písaní natrafil na príbeh, ktorý sa - až na záver - úplne podobal na jeho zážitok. Bol to príbeh Masady. Masada je veľký kamenný útes nad Mŕtvym morom s plošinou, na ktorej vybudovali pevnosť. Pripomína obrovský balvan, ktorý ostal na mieste, z ktorého sa dávno stiahli vody Mŕtveho mora. Podľa Flavia Jozefa pevnosť postavil júdsky kráľ Herodes.Ten ju dal vybudovať na obranu pred dvoma hrozbami. Jednou bola prevaha Židov, ktorí by ho mohli poraziť a vrátiť moc svojim starým kráľom. Druhou, oveľa nebezpečnejšou, bola egyptská kráľovná Kleopatra, ktorá otvorene naliehala na Antónia, aby dal Herodesa zavraždiť a Judeu daroval jej. Masada bola teda plod strachu pred prenasledovaním. Paranoja vytesaná do kameňa. Orlie hniezdo na vrchole brala. Nedobytná pevnosť na okraji ríše.
Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
, Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
