Poklady sveta IV.
Jednotka | Utorok 14.10.2014, Akko. Prístav do Raja. Izrael
Nevhodné do 7 rokov
Európska tvorba
Nemecký dokumentárny seriál.
Po hebrejsky sa "potiaľ" povie "ad ko". Akko. Palestínsky prístav v Izraeli. Na výzore kostolných veží a minaretov sa podpísal tak kríž, ako aj polmesiac. Na tomto kúsku zeme sa odjakživa stretávali náboženstvá a kultúry. Akko, či Akra, ako sa mesto tiež nazýva, bolo v minulosti neraz dobyté a zažilo mnohé výmeny vlád. Silné múry, ktoré ho obklopujú, svedčia o tom, že Akko, ležiace na úzkom výbežku, bolo celé tisícročia pevnosťou. Mesto sa považovalo za také bezpečné a nedobytné, že ten, kto mu vládol, sa musel báť len mora a bohov. Skúsili to Egypťania, Gréci, Rimania, Ptolemajovci, Asýrčania a Peržania. Ten, kto počas dobyvačnej výpravy prešiel juhovýchodnou bránou a uvidel mohutné hradby, šíril túto legendu ďalej. Hradby nikto nikdy nezničil.
, Po hebrejsky sa "potiaľ" povie "ad ko". Akko. Palestínsky prístav v Izraeli. Na výzore kostolných veží a minaretov sa podpísal tak kríž, ako aj polmesiac. Na tomto kúsku zeme sa odjakživa stretávali náboženstvá a kultúry. Akko, či Akra, ako sa mesto tiež nazýva, bolo v minulosti neraz dobyté a zažilo mnohé výmeny vlád. Silné múry, ktoré ho obklopujú, svedčia o tom, že Akko, ležiace na úzkom výbežku, bolo celé tisícročia pevnosťou. Mesto sa považovalo za také bezpečné a nedobytné, že ten, kto mu vládol, sa musel báť len mora a bohov. Skúsili to Egypťania, Gréci, Rimania, Ptolemajovci, Asýrčania a Peržania. Ten, kto počas dobyvačnej výpravy prešiel juhovýchodnou bránou a uvidel mohutné hradby, šíril túto legendu ďalej. Hradby nikto nikdy nezničil.
Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
, Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
