Poklady sveta IV.
Jednotka | Piatok 17.10.2014, Most v Mostare. Oblúk nad priepasťou. Bosna a Hercegovina
Nevhodné do 7 rokov
Európska tvorba
Nemecký dokumentárny seriál.
Mostar, hlavné mesto Hercegoviny v Bosne, má stotisíc obyvateľov. Pozostáva z dvoch častí, ktoré rieka delí a most spája. Pod novovybudovaným oblúkom ležia zvyšky mosta zničeného vo vojne. Symbol zmarenej nádeje obyvateľov mesta na trvalý mier. Kresťania a Moslimovia žili po oboch brehoch rieky vyše štyristo rokov. Keď Turci dobyli Bosnu, Mostar sa stal súčasťou Osmanskej ríše a dôležitým strediskom obchodu, lebo starý most spájal nielen dve časti mesta, ale aj vnútrozemie s pobrežím. No po veľkolepom kamennom oblúku prechádzal nielen tovar. Prechádzali sa po ňom Turci, Chorváti a Srbi. Aj Orientom očarení Európania milovali pohľad na starobylý mostarský most a dúfali, že na ňom zazrú niektorú z postáv z Tisíc a jednej noci. No medzi minulosťou a súčasnosťou je občianska vojna a skaza.
, Mostar, hlavné mesto Hercegoviny v Bosne, má stotisíc obyvateľov. Pozostáva z dvoch častí, ktoré rieka delí a most spája. Pod novovybudovaným oblúkom ležia zvyšky mosta zničeného vo vojne. Symbol zmarenej nádeje obyvateľov mesta na trvalý mier. Kresťania a Moslimovia žili po oboch brehoch rieky vyše štyristo rokov. Keď Turci dobyli Bosnu, Mostar sa stal súčasťou Osmanskej ríše a dôležitým strediskom obchodu, lebo starý most spájal nielen dve časti mesta, ale aj vnútrozemie s pobrežím. No po veľkolepom kamennom oblúku prechádzal nielen tovar. Prechádzali sa po ňom Turci, Chorváti a Srbi. Aj Orientom očarení Európania milovali pohľad na starobylý mostarský most a dúfali, že na ňom zazrú niektorú z postáv z Tisíc a jednej noci. No medzi minulosťou a súčasnosťou je občianska vojna a skaza.
Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
, Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
