Poklady sveta IV.
Jednotka | Pondelok 20.10.2014, Le Havre. Poézia betónu. Francúzsko
Nevhodné do 7 rokov
Európska tvorba
Nemecký dokumentárny seriál.
V Normandii pri ústí Seiny, kde sa široká rieka vlieva do Lamanšského prielivu, sa život riadi prílivom a odlivom. Claude Monet vykreslil všetky nálady a farby svojho rodného kraja. Namaľoval lode a ľudí, ich príchody a odchody. Idylické scény z prístavov Honleurr, Doville a Trouville, a z vysnívaného Le Havru.Práve odtiaľto odchádzali po stáročia európski emigranti do Nového Sveta v nádeji na lepší život a svetlejšiu budúcnosť. No šiesteho septembra 1944 Le Havre temer prestal existovať. Dva dni leteckých útokov britských bombardérov zničili mesto, ktoré bolo obsadené nemeckou armádou. Pri útokoch, ktoré zničili vyše polovicu budov v meste, zomrelo vyše päťtisíc ľudí a celá infraštruktúra bola v troskách. Mesto prišlo o radnicu a o takmer všetky školy, obchody a kostoly. Stred mesta sa zmenil na zrúcanisko. Letecké útoky urobili z osemdesiattisíc ľudí bezdomovcov. Mnohé európske mestá boli počas Druhej svetovej vojny veľmi zničené, no ani jedno neprešlo takou veľkou obnovou ako Le Havre.
, V Normandii pri ústí Seiny, kde sa široká rieka vlieva do Lamanšského prielivu, sa život riadi prílivom a odlivom. Claude Monet vykreslil všetky nálady a farby svojho rodného kraja. Namaľoval lode a ľudí, ich príchody a odchody. Idylické scény z prístavov Honleurr, Doville a Trouville, a z vysnívaného Le Havru.Práve odtiaľto odchádzali po stáročia európski emigranti do Nového Sveta v nádeji na lepší život a svetlejšiu budúcnosť. No šiesteho septembra 1944 Le Havre temer prestal existovať. Dva dni leteckých útokov britských bombardérov zničili mesto, ktoré bolo obsadené nemeckou armádou. Pri útokoch, ktoré zničili vyše polovicu budov v meste, zomrelo vyše päťtisíc ľudí a celá infraštruktúra bola v troskách. Mesto prišlo o radnicu a o takmer všetky školy, obchody a kostoly. Stred mesta sa zmenil na zrúcanisko. Letecké útoky urobili z osemdesiattisíc ľudí bezdomovcov. Mnohé európske mestá boli počas Druhej svetovej vojny veľmi zničené, no ani jedno neprešlo takou veľkou obnovou ako Le Havre.
Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
, Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
