Poklady sveta IV.
Jednotka | Pondelok 27.10.2014, Limes. Hranica s barbarmi. Nemecko
Nevhodné do 7 rokov
Európska tvorba
Nemecký dokumentárny seriál.
Začiatkom prvého storočia sa rímska ríša po chaose a občianskej vojne vrátila k jednotnosti a vojenskej sile. Víťazné vojská v severnej Afrike, pri Dunaji a Rýne dodali Rímu nimbus neporaziteľnosti. Napriek tomu začali Rimania zriaďovať hranice v dĺžke až sedemtisíc kilometrov. Medzi Rýnom a Dunajom boli provincie Horná Germánia a Récia oddelené hranicou Limes na východe a severe. Spočiatku iba strážna cesta sa v polovici druhého storočia zmenila na impozantný hraničný priestor – prejav demonštrácie moci. Na severovýchode ríše určoval priebeh rímskej Limes Dunaj. Táto rieka, ako dôležitá obchodná a dopravná cesta, spájala Čierne more so strednou Európou. V Castra Regina, dnešnom Regensburgu, bdela nad vodnou hranicou légia v počte päť tisíc mužov. Ďalej na juh, blízko prielomu Dunaja pri Weltenburgu, potom rímski geodeti zalomili Limes pri mieste zvanom Haderfleck rovno na západ. v konečnej podobe sa na bezmála päťstopäťdesiatich kilometroch medzi Dunajom a Rýnom týčilo vyše deväťsto strážnych veží...
Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.
, Sotva sme sa dostali na breh ostrova Öland, všimli sme si, že táto krajina je úplne iná ako ostatné švédske provincie“, napísal švédsky prírodovedec Carl von Linné, keď v roku 1741 vkročil na tento ostrov. Po hustých lesoch pevniny prichádza náhla zmena. Takmer do nekonečna sa rozprestiera Stora Alvaret, veľká skalná planina. Po celý rok tu ustavične fúka vietor. Pôda je popretkávaná hlbokými priepasťami. Len čo dážď dopadne na zem, hneď sa do nej vsiakne. Skoro všade je krasová pôda holá alebo pokrytá len riedkymi ornicami. Letné lúče slnka rozohrievajú kamene, a skromná zeleň rýchlo vyschýna. V zime zasa cez planiny svištia polárne búrky a krajinu pochovávajú pod vrstvou ľadu a snehu. V tomto období sa juh ostrova Öland podobá arktickej tundre. Kto tu chce prežiť, musí toho dokázať vydržať veľa. Zima ustupuje až po mesiacoch skrehnutosti. S roztápaním snehu sa na celé týždne ponárajú kotliny pod vodu, až hrozí, že sa v nej všetko utopí. Potom však ukáže veľká Alvaret celkom iný, priam pôvabný obraz. Devätorníky, ktoré vyrástli na chudobnej pôde akoby šibnutím čarovného prútika, záhrada kvetov kam len oko dovidí. Vápno podporuje bohatú flóru, je tu jar ako pri Stredozemnom mori.