Povstanie v auguste 1944 rozdelilo Slovákov - a rozdeľuje ich dodnes! Podľa niektorých išlo o jednu z mála historických udalostí, na ktorú môžeme byť hrdí, keď Slováci a mnohí zahraniční antifašisti vystúpili so zbraňou v ruke na obranu slobody a demokracie. Tento postoj je v protiklade s pasivitou a ľahostajným postojom väčšiny národa v rozhodujúcich okamihoch našich dejín. Iní považujú SNP za "slovenskú národnú pohromu, zvrátenosť, keď národ berie do rúk zbrane, aby zlikvidoval vlastný štát. Povstanie podľa nich nebolo záležitosťou celého národa. Slovenský národ bol iba pasívnou obeťou v konflikte dvoch cudzích totalitných ideológií. Podľa nich bolo rozumnejšie vyčkať blížiacemu sa frontu a potom bez bojov nechať Červenú armádu prejsť na západ. Slovensko by síce patrilo medzi porazených - ale bez strát.. Ľudí vraj nemohli nadchnúť výzvy bojovať za slobodné, predvojnové Československo, pretože ČSR nemôže nahradiť samostatnú slovenskú republiku. Údajne bolo a je zbytočné rečniť ľuďom o boji proti fašizmu, keď na Slovensku málokto o fašizme vedel a nik sa oň nestaral. Otázky aj týchto dní: Sme naozaj neschopní rozoznať, aká dôležitá bola a je pre náš život sloboda? Niekedy sa zdá, že sme národom, ktorý sa naučil servilnej poslušnosti, zvykol si sedieť na "dvoch stoličkách" a ťažiť z toho, čo je pre mňa v danom okamihu výhodnejšie. Sme národ, ktorý sa stratil vo svojej minulosti, ktorý má problém v nej sa orientovať? A aké dôsledky to má na náš charakter? Historický fakt je, že povstalecká armáda bola porazená, ale bola to porážka v boji - NIE KAPITULÁCIA. SNP bolo skúškou, previerkou duchovnej a morálnej zrelosti národa, jeho túžby bojovať za slobodu a obetovať jej to najcennejšie. A to bolo nesmierne dôležité pre kryštalizáciu étosu národa, pretože Slováci, ako ukázal tok času, ním získali určitú potrebnú hrdosť, hrdosť postaviť sa proti násilie aj za cenu straty tisícov životov. Len tak si môžeme vážiť svoju minulosť, obete, ale zároveň si klásť more otázok. A preto zámerom dokumentu nie je podávať jednostranné hodnotenia, ale neustále sa pýtať a hľadať pravdu. Vo filme účinkujú mnohí, ešte žijúci slovenskí povstaleckí vojaci, partizáni, vrátane francúzskych. Zároveň budeme sledovať osudové príbehy hlavných aktérov Povstania - generálov Goliána a Viesta, Čatloša a Malára.... , Povstanie v auguste 1944 rozdelilo Slovákov - a rozdeľuje ich dodnes! Podľa niektorých išlo o jednu z mála historických udalostí, na ktorú môžeme byť hrdí, keď Slováci a mnohí zahraniční antifašisti vystúpili so zbraňou v ruke na obranu slobody a demokracie. Tento postoj je v protiklade s pasivitou a ľahostajným postojom väčšiny národa v rozhodujúcich okamihoch našich dejín. Iní považujú SNP za "slovenskú národnú pohromu, zvrátenosť, keď národ berie do rúk zbrane, aby zlikvidoval vlastný štát. Povstanie podľa nich nebolo záležitosťou celého národa. Slovenský národ bol iba pasívnou obeťou v konflikte dvoch cudzích totalitných ideológií. Podľa nich bolo rozumnejšie vyčkať blížiacemu sa frontu a potom bez bojov nechať Červenú armádu prejsť na západ. Slovensko by síce patrilo medzi porazených - ale bez strát.. Ľudí vraj nemohli nadchnúť výzvy bojovať za slobodné, predvojnové Československo, pretože ČSR nemôže nahradiť samostatnú slovenskú republiku. Údajne bolo a je zbytočné rečniť ľuďom o boji proti fašizmu, keď na Slovensku málokto o fašizme vedel a nik sa oň nestaral. Otázky aj týchto dní: Sme naozaj neschopní rozoznať, aká dôležitá bola a je pre náš život sloboda? Niekedy sa zdá, že sme národom, ktorý sa naučil servilnej poslušnosti, zvykol si sedieť na "dvoch stoličkách" a ťažiť z toho, čo je pre mňa v danom okamihu výhodnejšie. Sme národ, ktorý sa stratil vo svojej minulosti, ktorý má problém v nej sa orientovať? A aké dôsledky to má na náš charakter? Historický fakt je, že povstalecká armáda bola porazená, ale bola to porážka v boji - NIE KAPITULÁCIA. SNP bolo skúškou, previerkou duchovnej a morálnej zrelosti národa, jeho túžby bojovať za slobodu a obetovať jej to najcennejšie. A to bolo nesmierne dôležité pre kryštalizáciu étosu národa, pretože Slováci, ako ukázal tok času, ním získali určitú potrebnú hrdosť, hrdosť postaviť sa proti násilie aj za cenu straty tisícov životov. Len tak si môžeme vážiť svoju minulosť, obete, ale zároveň si klásť more otázok. A preto zámerom dokumentu nie je podávať jednostranné hodnotenia, ale neustále sa pýtať a hľadať pravdu. Vo filme účinkujú mnohí, ešte žijúci slovenskí povstaleckí vojaci, partizáni, vrátane francúzskych. Zároveň budeme sledovať osudové príbehy hlavných aktérov Povstania - generálov Goliána a Viesta, Čatloša a Malára....