Podnetom a inšpiráciou pre vznik úspešného televízneho filmu Pasca bola literárna skica z pozostalosti významného slovenského spisovateľa Františka Švatnera. Tento autor patrí k najvýraznejším predstaviteľom lyrizovanej prózy. Jeho dielo dodnes patrí k čitateľsky atraktívnym a často dramatizovaným, pre film či televíznu drámu. Novely Malka, Dáma, či romány Nevesta hôľ a Život bez konca sa aj vo svojom dramatickom spracovaní stretli s veľkým diváckym úspechom pre svoju pôsobivú psychologickú hodnovernosť, poetickú atmosféru, ponor do tajomstiev ľudskej duše a ľudského osudu. Pasca je sugestívnym príbehom dvoch bratov, z ktorých ten starší žije na vidieku v spätosti s prírodou, v harmonickom manželskom vzťahu. Mladší brat žije v meste, má svoj citový vzťah k mladej žene zo svojho intelektuálneho prostredia a jeho návštevy u staršieho brata sú plné pohody. No tragická udalosť - nešťastie v hore - prináša do rodiny smrť. Manželka a malý syn sa ocitajú náhle bez opory a pomoci. Mladší brat sa usiluje svojou prítomnosťou preklenúť náhlu prázdnotu. No osídla osudu sú nevyspytateľné. Čím viac si privyká na zodpovednosť voči bratovej rodine, tým viac sa i vciťuje do "kože" iného, začína bratov život chápať lepšie a nachádza v ňom aj vlastné skryté túžby. Pasca je úvahou o mentalite slovenského človeka, aj o tajomných väzbách s prostredím, z ktorého vyšiel. Film v roku 1982 ocenili aj prestížnou Hlavnou cenou na Medzinárodnom televíznom festivale Zlatá Praha, kde vzbudil zaslúženú pozornosť.