Osobne a neosobne (Stratená generácia?)
Dvojka | Piatok 25.04.2014, Ako odchádzali
Vhodné pre všetkých
Skryté titulky
Európska tvorba
Návraty k atmosfére legendárneho bratislavského V-klubu z konca 60-tych rokov 20.storočia.
Vtedajší redaktor a moderátor Juraj Hora spomína na čas, kedy prekročením hraničného kameňa tesne za Bratislavou ste sa stávali - v prípade odchodu bez návratu - emigrantom, vysťahovalcom, zradcom republiky.
V roku 1992, 3 roky po Nežnej revolúcii sa v Bratislave v bývalom V-klube stretli tí, ktorí v 60.rokoch nelegálne opustili Československo , ale najmä tí, ktorých miestom stretávania v ich mladosti bol vysokoškolský klub.
Medzi inými to boli:
Ján Kmeť, narodený v Bratislave, žije vo Švédsku
Igor Janec, žije vo Vermonte, USA
Eva a Ľubor Lamošovci, žijú vo Švajčiarsku
Felix Horváth, žije v Mníchove
Ján Školek , pochádza z Bytče, žije v Štokholme
Vlasta Muhlberger, žije neďaleko Mníchova
Felix Kutlík, žije v New Yorku
Jozef Krajčovič, Miami Beatch, Florida
V roku 1965 vzniklo v Bratislave niekoľko klubov mladých/napr. Astória, Lumumba/, ale najmä - z aktivity vtedajšieho Československého zväzu mládeže aj V-klub. Zo začiatku bol plánovaný ako študovňa, miesto, kde sa hrávali šachové turnaje a kde sa mali mladí ľudia porozprávať. V uvoľnenej politickej atmosfére 2.polovice 60.rokov sa klub vyprofiloval ako miesto stretávania mladých vysokoškolákov, ako miesto, kde sa hrávala moderná beatová hudba / skupina The Beatmen, Buttons , spomína Dodo Šuhajda/, mestom, ktoré navštívil aj básnik Allan Ginsberg, príslušník americkej generácie beatnikov.
Koná sa Bratislavská lýra, na ktorú prichádzajú aj speváci zo Západu.
Ľudia konečne cestujú za Železnú oponu, a tak 21.augusta, keď prichádzajú do Československa spojenecké vojská, v zahraničí sa nachádzalo 200 000 československých občanov.
Medzi nimi boli aj účastníci uvedeného stretnutia starých členov V-klubu. Spomínajú, prečo a ako odchádzali, prečo zostali a prečo niektorí nezostali.
, Vtedajší redaktor a moderátor Juraj Hora spomína na čas, kedy prekročením hraničného kameňa tesne za Bratislavou ste sa stávali - v prípade odchodu bez návratu - emigrantom, vysťahovalcom, zradcom republiky.
V roku 1992, 3 roky po Nežnej revolúcii sa v Bratislave v bývalom V-klube stretli tí, ktorí v 60.rokoch nelegálne opustili Československo , ale najmä tí, ktorých miestom stretávania v ich mladosti bol vysokoškolský klub.
Medzi inými to boli:
Ján Kmeť, narodený v Bratislave, žije vo Švédsku
Igor Janec, žije vo Vermonte, USA
Eva a Ľubor Lamošovci, žijú vo Švajčiarsku
Felix Horváth, žije v Mníchove
Ján Školek , pochádza z Bytče, žije v Štokholme
Vlasta Muhlberger, žije neďaleko Mníchova
Felix Kutlík, žije v New Yorku
Jozef Krajčovič, Miami Beatch, Florida
V roku 1965 vzniklo v Bratislave niekoľko klubov mladých/napr. Astória, Lumumba/, ale najmä - z aktivity vtedajšieho Československého zväzu mládeže aj V-klub. Zo začiatku bol plánovaný ako študovňa, miesto, kde sa hrávali šachové turnaje a kde sa mali mladí ľudia porozprávať. V uvoľnenej politickej atmosfére 2.polovice 60.rokov sa klub vyprofiloval ako miesto stretávania mladých vysokoškolákov, ako miesto, kde sa hrávala moderná beatová hudba / skupina The Beatmen, Buttons , spomína Dodo Šuhajda/, mestom, ktoré navštívil aj básnik Allan Ginsberg, príslušník americkej generácie beatnikov.
Koná sa Bratislavská lýra, na ktorú prichádzajú aj speváci zo Západu.
Ľudia konečne cestujú za Železnú oponu, a tak 21.augusta, keď prichádzajú do Československa spojenecké vojská, v zahraničí sa nachádzalo 200 000 československých občanov.
Medzi nimi boli aj účastníci uvedeného stretnutia starých členov V-klubu. Spomínajú, prečo a ako odchádzali, prečo zostali a prečo niektorí nezostali.