Fetiše socializmu
Jednotka | Sobota 3.08.2019, Život pár sekúnd pozadu
Nevhodné do 7 rokov
Skryté titulky
HD
Európska tvorba
Dokumentárny cyklus o živote v socialistickom zriadení, ktorý predstavuje fenomény populárnych, módnych, zaujímavých, žiadaných a často nedosiahnuteľných vecí v období socializmu, ku ktorým sa s túžbou obracali tváre väčšinovej spoločnosti.
Žijeme uponáhľanú dobu a naše každodenné tempo sa stále stupňuje. To je jasné i mladým vystresovaným rodičom vychovávajúcim generáciu hyperaktívnych malých detí, ktorým starí rodičia rozprávajú rozprávku o dobe, keď sa toho moc v spravodajstve nedialo, „padla“ o štvrtej a bolo viac času na zábavu, kamarátov a záhradu... a medzi najväčšie vzrúšo socialistickej nudy patrila hra na mačku a myš občanov schovávajúcich suveníry, či proviant pred colnou a pasovou kontrolou pri prechode hraníc. Digitálne hodinky za socializmu boli nielen fetišom, ale priam symbolom pokroku a budúcnosti, ktorá bola za železnou oponou už prítomnosťou – kým v Československu sa žilo pár sekúnd po zadu...
Ako chutil socializmus? Ale zaujímavá otázka je aj - ako nám chutí naša súčasnosť? Možno patríme k tej šťastnej generácii, ktorá si ešte pochutnávala na domácej zabíjačke, praženici z čerstvých vajec, vyjedala hrášok z babkinho záhonu a jedla čerešne priamo zo stromu... Ubehlo len pár rokov a dnes len krčíme nosom nad síce veľkou, ale dosť pochybnou ponukou potravín a smejem sa nad „bio-mániou“ ľudí, čo chcú zdravo a kvalitne žiť. Nech už spomínanie na obdobie rokov 1948-1989 prináša na jazyk rôzne chute, či pachute, jedno je isté – paradajky chutili ako paradajky a pomaranče boli síce dostať len Vianoce, ale stáť na ne sa oplatilo..
, Ako chutil socializmus? Ale zaujímavá otázka je aj - ako nám chutí naša súčasnosť? Možno patríme k tej šťastnej generácii, ktorá si ešte pochutnávala na domácej zabíjačke, praženici z čerstvých vajec, vyjedala hrášok z babkinho záhonu a jedla čerešne priamo zo stromu... Ubehlo len pár rokov a dnes len krčíme nosom nad síce veľkou, ale dosť pochybnou ponukou potravín a smejem sa nad „bio-mániou“ ľudí, čo chcú zdravo a kvalitne žiť. Nech už spomínanie na obdobie rokov 1948-1989 prináša na jazyk rôzne chute, či pachute, jedno je isté – paradajky chutili ako paradajky a pomaranče boli síce dostať len Vianoce, ale stáť na ne sa oplatilo..
