Fetiše socializmu
Jednotka | Sobota 14.06.2014, Vrecká plné céčok
Vhodné pre všetkých
Skryté titulky
Európska tvorba
Dokumentárny cyklus o živote v socialistickom zriadení, ktorý predstavuje fenomény populárnych, módnych, zaujímavých, žiadaných a často nedosiahnuteľných vecí v období socializmu, ku ktorým sa s túžbou obracali tváre väčšinovej spoločnosti.
Sláva céčok je dnes dávno za zenitom. Kto však nezabudol, musí súhlasiť, že tie nezmyselné plastové písmenká svojimi veselými farbami a osobitým kúzlom výrazne spestrili pomerne sivý detský svet za čias pokročilej normalizácie. Priblížili nielen deťom, ale aj dospelým princípy a zákonitosti trhu. Poučili ich, že sú často tvrdé a nie vždy spravodlivé.
, Sláva céčok je dnes dávno za zenitom. Kto však nezabudol, musí súhlasiť, že tie nezmyselné plastové písmenká svojimi veselými farbami a osobitým kúzlom výrazne spestrili pomerne sivý detský svet za čias pokročilej normalizácie. Priblížili nielen deťom, ale aj dospelým princípy a zákonitosti trhu. Poučili ich, že sú často tvrdé a nie vždy spravodlivé.
Ako chutil socializmus? Ale zaujímavá otázka je aj - ako nám chutí naša súčasnosť? Možno patríme k tej šťastnej generácii, ktorá si ešte pochutnávala na domácej zabíjačke, praženici z čerstvých vajec, vyjedala hrášok z babkinho záhonu a jedla čerešne priamo zo stromu... Ubehlo len pár rokov a dnes len krčíme nosom nad síce veľkou, ale dosť pochybnou ponukou potravín a smejem sa nad „bio-mániou“ ľudí, čo chcú zdravo a kvalitne žiť. Nech už spomínanie na obdobie rokov 1948-1989 prináša na jazyk rôzne chute, či pachute, jedno je isté – paradajky chutili ako paradajky a pomaranče boli síce dostať len Vianoce, ale stáť na ne sa oplatilo..
, Ako chutil socializmus? Ale zaujímavá otázka je aj - ako nám chutí naša súčasnosť? Možno patríme k tej šťastnej generácii, ktorá si ešte pochutnávala na domácej zabíjačke, praženici z čerstvých vajec, vyjedala hrášok z babkinho záhonu a jedla čerešne priamo zo stromu... Ubehlo len pár rokov a dnes len krčíme nosom nad síce veľkou, ale dosť pochybnou ponukou potravín a smejem sa nad „bio-mániou“ ľudí, čo chcú zdravo a kvalitne žiť. Nech už spomínanie na obdobie rokov 1948-1989 prináša na jazyk rôzne chute, či pachute, jedno je isté – paradajky chutili ako paradajky a pomaranče boli síce dostať len Vianoce, ale stáť na ne sa oplatilo..
