Fetiše socializmu
Jednotka | Piatok 2.05.2014, Tabu pod sukňou
Nevhodné do 12 rokov
Skryté titulky
Európska tvorba
Nahota
Dokumentárny cyklus o živote v socialistickom zriadení, ktorý predstavuje fenomény populárnych, módnych, zaujímavých, žiadaných a často nedosiahnuteľných vecí v období socializmu, ku ktorým sa s túžbou obracali tváre väčšinovej spoločnosti.
Telo v socializme neslúžilo len rozkoši. Komunisti ho znárodnili rovnako ako aj iné súkromné statky. Socialistická spálňa tak bola na diaľku kontrolovaná a ovládaná centrálnym mozgom a ten mal svoje vlastné budovateľské plány. Neveríte? Opýtajte sa rodičov, či starých rodičov.... napríklad čo sú to tzv. Husákove deti, ako štát podporoval rodenie detí a manželské súžitie, ako sa vtedy balili dievčatá, aká spodná bielizeň sa nosila a čo je to kombiné?
, Telo v socializme neslúžilo len rozkoši. Komunisti ho znárodnili rovnako ako aj iné súkromné statky. Socialistická spálňa tak bola na diaľku kontrolovaná a ovládaná centrálnym mozgom a ten mal svoje vlastné budovateľské plány. Neveríte? Opýtajte sa rodičov, či starých rodičov.... napríklad čo sú to tzv. Husákove deti, ako štát podporoval rodenie detí a manželské súžitie, ako sa vtedy balili dievčatá, aká spodná bielizeň sa nosila a čo je to kombiné?
Ako chutil socializmus? Ale zaujímavá otázka je aj - ako nám chutí naša súčasnosť? Možno patríme k tej šťastnej generácii, ktorá si ešte pochutnávala na domácej zabíjačke, praženici z čerstvých vajec, vyjedala hrášok z babkinho záhonu a jedla čerešne priamo zo stromu... Ubehlo len pár rokov a dnes len krčíme nosom nad síce veľkou, ale dosť pochybnou ponukou potravín a smejem sa nad „bio-mániou“ ľudí, čo chcú zdravo a kvalitne žiť. Nech už spomínanie na obdobie rokov 1948-1989 prináša na jazyk rôzne chute, či pachute, jedno je isté – paradajky chutili ako paradajky a pomaranče boli síce dostať len Vianoce, ale stáť na ne sa oplatilo..
, Ako chutil socializmus? Ale zaujímavá otázka je aj - ako nám chutí naša súčasnosť? Možno patríme k tej šťastnej generácii, ktorá si ešte pochutnávala na domácej zabíjačke, praženici z čerstvých vajec, vyjedala hrášok z babkinho záhonu a jedla čerešne priamo zo stromu... Ubehlo len pár rokov a dnes len krčíme nosom nad síce veľkou, ale dosť pochybnou ponukou potravín a smejem sa nad „bio-mániou“ ľudí, čo chcú zdravo a kvalitne žiť. Nech už spomínanie na obdobie rokov 1948-1989 prináša na jazyk rôzne chute, či pachute, jedno je isté – paradajky chutili ako paradajky a pomaranče boli síce dostať len Vianoce, ale stáť na ne sa oplatilo..
