Na Slovensko prichádzame cez jeho južnú hranicu s Rakúskom. Divák sa už tu vlastne stáva návštevníkom či turistom, ktorý aj vďaka najrôznejším dopravným prostriedkom objavuje našu krajinu. Pri prechode autom cez dnes už neexistujúci hraničný priechod sa nám objavujú obrazy z nedávnej minulosti, kedy sa symbolickým strihaním ostnatého drôtu na tejto hranici naša krajina opäť vrátila do Európy. Sme v Bratislave. Naše hlavné mesto je s pohľadu návštevníka, ktorý ho vidí prvý krát, plné kontrastov. Malé historické centrum v blízkosti Petržalky – panelového mesta. Staré budovy obkolesené modernými polyfunkčnými centrami. A uprostred toho všetkého akoby jediná, takmer nemenná istota – Dunaj – rieka bez ktorej by hlavné mesto Slovenska nikdy nevzniklo. A Dunaj je aj jedným z oporných bodov cez ktoré Bratislavu predstavíme. Európska rieka ktorá aj napriek bývalej železnej opone vždy pomyselne spájala západ s východom. Ďalším pojítkom medzi našou metropolou a svetom boli osobnosti, ktoré tu žili alebo ju výrazne poznačili. Mária Terézia, ktorá tu bola korunovaná a počas vlády ktorej Bratislava zažívala možno najväčší rozkvet v histórii. Svet určite pozná aj kráľa Mateja Korvína, ktorý do Bratislavy umiestnil prvú univerzitu na Slovensku – Academia Istropolitana alebo správnejšie Universitas Istropolitana. Bratislavu určite preslávil aj najväčší židovský náboženský učenec 19. storočia Chatam Sófer, ktorý tu pôsobil aj zomrel. Pre návštevníka je určite prekvapivé, že jeho hrob leží v útrobách zeme pod električkovou traťou. Zaujímavosťou môže byť aj tajomstvo legendárneho Kempelenovho šachového automatu. Aj postava muža, brániaceho mesto vlastným telom pred tankami ruských okupantov v roku 1968, obletela na známej fotografii celý svet. Bratislavu však spoznávame nie len cez históriu. Dnes patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce európske mestá a preto všetky artefakty minulosti sú nevyhnutnou súčasťou života ľudí a cez nich sú aj zobrazované. Mesto opúšťame po rieke. A nad hladinou už vidíme majestátny hrad Devín. Devín ako symbol Slovanstva ale aj ako strategický bod v časoch rozpínajúcej sa Franskej ríše či v dobách Tureckých vpádov. Dnes jedno z turisticky najnavštevovanejších miest v hlavnom meste. Nemôžeme prehliadnuť ani prierez milióny rokov starým morským dnom s unikátnymi fosíliami na Devínskej kobyle. Z Devína si vzdušnou čiarou „odbiehame“ na malebné miesta Záhoria, napríklad do Malaciek, alebo do okolitých unikátnych borovicových lesov rastúcich na pieskovom podloží a zájdeme až na hranicu s Českom do obce Kopčany. Tu objavíme kostol sv. Margity, ktorý je považovaný za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe a dokonca, čo sa zistilo len nedávno, za jedinú stojacu pamiatku z čias Veľkej Moravy. Vraciame sa na Devín a odchádzame smerom na severo-východ. Ak svet pozná Rím a jeho náboženský význam tak návštevník Slovenska nemôže nenavštíviť Trnavu. V dávnej minulosti bola popri Bratislave ako administratívnom centre Slovenska najmä strediskom kultúrnych a náboženských hodnôt. A aj keď jej minulý režim ubral veľa z jej architektonickej krásy, množstvo stále existujúcich sakrálnych pamiatok je akoby predurčené na detailnejšie preskúmanie. Na svojej ceste ďalej na sever sa na chvíľu zastavíme v Dolnej Krupej. Pre návštevníka možno miesto bez nejakého zvláštneho významu, keby tu istý čas nestrávil Ludwig van Beethoven. Ten tu údajne skomponoval známu Sonátu mesačného svitu. A možno nám aj sám skladateľ zahrá na rozlúčku, pretože odchádzame do ďalšieho starobylého mesta. Nitra, ktorá vraj bola podobne ako Rím, založené na siedmich pahorkoch, mesto Cyrila a Metoda. Premietame si aj legendu o Svätoplukových prútoch či o tom ako kováč Corgoň porazil Turkov. História Nity sa však prelína s dynamickou súčasnosťou, ktorú usmerňuje najmä veľký počet vysokoškolákov v tomto meste. Z Nitry podnikáme menšie vychádzky do blízkeho okolia a pokračujeme v našom putovaní ďalej na severo-západ.