Vrcholy, štíty, veže, ihly. Ich žulové steny a piliere sú miestami, kde si človek znova a znova preveruje nielen silu a vytrvalosť svojho tela, ale aj trvácnosť svojich snov. Hľadá tu inšpiráciu, ale aj voľnosť ducha. Objavuje pocit, ktorý ho oslobodzuje od jednotvárnosti života, ktorý mu ponúkajú končiare Tatier. Každý z nich nesie v sebe kus tajomna a histórie a ukrýva nespočetné úspechy i porážky. Vysoké Tatry majú na slovenskej a poľskej stane takmer tisíc vrcholov. Oddávna k nim ľudia dvíhali svoj zrak a hádali, ktorý končiar je najvyšší. Z liptovskej strany sa celkom jednoznačne javil ako najvyšší Kriváň. Prečo sa stal symbolom Slovenska práve tento z každej strany krivý štít? Dlhé roky hľadali a ťažili ľudia v jeho útrobách. Napokon pochopili, že to najcennejšie je na jeho povrchu. Z poľskej strany Tatier nik nepochyboval o výškovom prvenstve Ľadového štítu. Impozantný končiar lákal aj berlínskeho profesora, ktorý zorganizoval prvovýstup. No na jeho vrchole nikdy nestál. Ako tento výstup prebiehal? Byť najvyšší neznamená vždy víťazstvo. Štít Františka Jozefa, Štít legionárov, Stalinov štít. Tieto všetky mená Gerlach zažil. Uzurpovaný panovníkmi aj vodcami. Obliehaný každoročne tisíckami turistov, ktorí sa túžia dotknúť kríža na najvyššom mieste Slovenska. Kríža, ktorý nesie silný príbeh o ľudskej prehre a pokore. Kríža, ktorý stelesňuje prosbu o odpustenie za to nevykonané...