Museli svojej myšlienke obetovať celé srdce, aby dokázali nemožné. Vzopreli sa dovtedajším poznatkom a skúsenostiam z kardiochirurgie, zahnali pochybnosti aby dosiahli veľký a vznešený cieľ. V roku 2008 ubehlo 40 rokov od chvíle, kedy sa uskutočnila prvá transplantácia srdca nielen na území Československa, ale aj v krajinách centrálnej a východnej Európy. Bol to riskantný operačný zákrok, ktorý naši kardiochirurgovia uskutočnili len sedem mesiacov po prvej transplantácii srdca v humánnej medicíne realizovanej 3. decembra 1967 priekopníkom Christianom N. Barnardom v Kapskom Meste, v Juhoafrickej republike. Úspechu našej transplantácie v svetovej histórii zaznamenanej pod poradovým číslom dvadsať päť predchádzala náročná experimentálna a klinická príprava, ktorá vyvrcholila 9. júla 1968 sa v Bratislave. Na operačnej sále II. chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave sa pod vedením akademika prof. Karola Šišku, DrSc. zišiel kolektív nadšencov z Ústavu experimentálnej chirurgie Slovenskej akadémie vied, ktorí svojim odhodlaním a entuziazmom upútaval pozornosť svetového fóra. Rozhodnutie operovať prijali po náročných prípravách a zvážení všetkých rizík. Darcom bol 46-ročný Michal Caňo, ktorý utrpel smrteľné poranenie mozgu a príjemcom päťdesiatročná pacientka Šarlota Horváthová trpiaca ťažkým zlyhávaním srdca. Mala tiež ťažko postihnuté obličky, pľúca i pečeň. Hoci operácia skončila úspechom pacientka po šiestich hodinách rovnako ako všetky ostatné prípady skonala. Po začiatočných, nie príliš sľubných skúsenostiach nastal celosvetový útlm transplantačnej aktivity. Na Slovenku nastala tridsaťročná odmlka. Až v roku 1998 sa naplnila kontinuita, keď lekári Slovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, pod vedením profesora Viliama Fischera uskutočnili ďalšiu úspešnú transplantáciu.