Noc na Švédskom vale
Piatok 16.10.2020
Nevhodné do 12 rokov
Skryté titulky
Audio komentár
Európska tvorba
Dokument o tragédii počas návratu Karpatských Nemcov na Slovensko v roku 1945.
Niekoľko týždňov po skončení druhej svetovej vojny sa na Švédskom vale neďaleko Přerova odohrala jedna z najväčších povojnových tragédií. Príslušníci 17. pešieho pluku z Petržalky, ktorí sa vracali z vojenskej prehliadky na Václavskom námestí, postrieľali 265 obyvateľov Dobšinej, Kežmarku, Mlynice a Janovej Lehoty pri Žiari nad Hronom. Išlo predovšetkým o karpatských Nemcov, ktorých na sklonku vojny odsunuli do českého pohraničia. Medzi obeťami bolo 120 žien,71 mužov a 74 detí. Najmladšie mali šesť a osem mesiacov. Otrasný masaker sa za socializmu zamlčiaval a mnohé archívne materiály o ňom sa stratili. Do pátrania po tragickej udalosti sa pustil po roku 1989 PhDr. František Hýbl, riaditeľ Múzea Komenského v Přerove. Celé roky sústreďoval archívne materiály a výpovede svedkov a v roku 1995 vydal prvú publikáciu o přerovskej tragédii. Keďže v priebehu nasledujúcich rokov sa mu podarilo sústrediť ďalšie kľúčové materiály, v súčasnosti pripravuje aktualizovanú verziu publikácie. K tragédii prišlo v noci z 18. na 19. júna 1945. Karpatskí Nemci sa vracali železničným transportom späť na Slovensko z okolia Šluknova, kam ich v druhej polovici roku 1944 násilne evakuovala ustupujúca nemecká armáda.Medzi transportovanými boli aj ľudia, ktorí bojovali na strane partizánov a vlastnili legitimácie, ktoré vydal miestny národný výbor v Dobšinej v čase SNP. Ráno 18. júna prišiel dôstojník obranného spravodajstva, poručík Karol Pazúr, na okresný národný výbor v Přerove a zisťoval, či tam nemajú zaistených kolaborantov a žiadal ich vydanie. Bezpečnostný referent ho odmietol s tým, že najprv treba riadne vyšetriť ich činy. Pazúr odišiel, no vtedy už mal zrejme v oku vlakový transport s nemeckými občanmi. Spolu s osvetovým dôstojníkom Bedřichom Smetanom /vl. menom Hoffmann/zostavili zoznamy osôb, ktoré neskôr vyvolávali z vlaku. Tvrdili im, že pôjdu iba na výsluch, prípadne ich pridelia na pomocné práce. Uvoľnené vagóny začali rabovať, Nemcov oberali o zlato a úspory. Veliteľom pluku bol štátny kapitán Eugen Surovčík. Tomu Pazúr údajne tvrdil, že ako dôstojník obranného spravodajstva má právo Nemcov strieľať a tvrdil, že v transporte sú aj bývalí príslušníci SS.
Týmto momentom sa začali pre karpatských Nemcov nekonečné minúty strachu, na konci ktorých bola smrť. Uniklo jej iba sedem ľudí z transportu. Bol medzi nimi aj Pavol Molnár. Dnes má 68 rokov a žije v Rožňave.