Rok 1980. Tento rok významne ovplyvnila udalosť, ktorá mala byť pôvodne veľkým športovým sviatkom, no stala sa aj politickou udalosťou celosvetového významu (bojkot). ČST z nej odvysielala vyše 180 hodín programu (priame prenosy a reportáže). V Televíznom klube mladých sa vysielala olympiádou motivovaná súťaž Päť kruhov. Významnou televíznou, ale aj športovo-spoločenskou udalosťou bola séria priamych prenosov z celoštátnej Československej spartakiády. Začalo sa viac hovoriť o televíznych seriáloch, lebo bolo zjavné, že seriály začali profilovať samotný televízny program, najmä Dietlovské seriály vysielané z Prahy. STV sa udržala v tomto trende, čoho dôkazom sú napr. viacdielne televízne filmy Barbora Rösselová, Svadba bez nevesty, Zastretý farebný svet. V roku 1980 bola vyrobená aj televízna inscenácia (de facto prevzaté predstavenie činohry SND) Na skle maľované. Tento titul mal obrovský úspech ako predstavenie SND a rovnako pochodila aj jeho televízna podoba. Rok 1981.Dôraznejšie sa na televíznych obrazovkách objavovali dokumentárne filmy či reportáže z rôznych oblastí výroby, spoločenského života (aj v rámci pokračujúceho cyklu Môj domov), ale aj sólové relácie tohto typu. Zaujímavým bol napríklad dokumentárny film Koruna tvorstva bez koruny? o práci revízoriek Dopravného podniku mesta Bratislavy. V roku 1981 sa vo vysielaní objavilo i posledné dielo, na ktorom sa ako režisér podieľal Daniel Michaelli a pred ukončením výroby zomrel, film po režijnej stránke dokončil pomocný režisér Vladimír Macko s pomocou kameramana Mariána Minárika. Bol to Prípad Evy Burdovej podľa novely Petra Jilemnického. Staršie deti si obľúbili hranú sériu rôznych takmer humorných príhod Detektív Karol, ktorú (pre zaujímavosť) vyrábala Hlavná redakcia vzdelávacích programov. Jozef Dóczy v hlavnej úlohe sa stal veľmi populárny v detskej populácii. V tomto roku sa uskutočnil už 6. ročník Ceny Dunaja. Slovenská televízia sa opäť úspešne prezentovala nielen ako organizátor podujatia, ale aj ako výrobca výborných relácií pre deti. Cenu Dunaja získala hudobná groteska, relácia Snehuliaci. Rok 1982.Na Medzinárodnom televíznom festivale Zlatá Praha získal hlavnú cenu Zlatá Praha film Pasca režiséra Stanislava Párnického na námet Františka Švantnera. Medzi veľké projekty z hľadiska celej ČST patril cyklus Mestá našich dní, ktorý bol rozvrhnutý na dva roky a diváci mali možnosť pomocou televíznych kamier spoznať hlbšie približne 80 vybraných miest Československa. V španielskom Ciudad de Huesca na Medzinárodnom festivale krátkych filmov získal Hlavnú cenu dokumentárny film Záhrada o výtvarníkovi Albínovi Brunovskom. Vznikla vtedy aj slovenská (a dnes už aj televízna) klasika, napr. film Starý včelár podľa poviedky J.G.Tajovského.Objavovali sa však aj väčšie programové celky. Napríklad skvost slovenskej poézie Ave Eva s Ladislavom Chudíkom a Idou Rapaičovou. Rok 1982 je i rokom, kedy sa začal vysielať doslova kultový hraný 30-dielny večerníčkovský seriál Bambuľkine dobrodružstvá v hlavných úlohách s Júliusom Pántikom a Monikou Haasovou. Tento seriál si veľmi obľúbili nielen deti, ale aj dospelí najmä pre svoj výrazný výchovný akcent. V televíznom vysielaní sa začali trvalo presadzovať aj publicisticko-dokumentárne cykly, ktoré veľmi pútavou, často až zábavnou formou propagovali vedecké poznatky napr. z astronómie alebo histórie. Boli to cykly Okná vesmíru dokorán (autor a moderátor astronóm Jiří Grygar) a Múzeum života (autor a moderátor historik Pavel Dvořák). Rok 1983 V oblasti dokumentárnej tvorby bol výnimočným počinom 13-dielny dokumentárny seriál Storočie pred kamerou (možno inšpirovaný seriálom Dejiny malej mechanizovanej múzy od Ivana Rumanovského).Televízny film Chlap prezývaný Brumteles získal na Medzinárodnom televíznom festivale Zlatá truhlica v Plovdive (Bulharsko) Cenu za dielo, ktoré najvýraznejším spôsobom stvárňuje súčasnú tematiku. Okrem toho predstaviteľ hlavnej postavy Vladimír Müller získal za túto postavu televíznu cenu Zlatý krokodíl. Pretrvávajúci trend viacdielnych dramatických relácií alebo seriálov sa prejavil aj v roku 1983. Úspešnými projektmi boli 5-dielna adaptácia románu Františka Švantnera Život bez konca, 3-dielny film Anička Jurkovičová a tematicky zaujímavá 3-dielna inscenácia Milana Ferku Drotárskym chodníčkom o živote slovenských drotárov v Gruzínsku. Rok 1984, ktorý jednoznačne poznačilo 40. výročie SNP. V Slovenskej televízii sa to prejavilo vo všetkých oblastiach tvorby. Najmä ideologicky jednostranne podaný 8-dielny hraný seriál Povstalecká história. Našťastie nielen tematikou SNP sa prezentovala programová tvorba STV. Veľmi zaujímavý projekt vznikol v koprodukcii s japonskými tvorcami. Je to polohraný dokument Zvuky Slovenska, ktorý dokonca získal Cenu Galaxy (cena Asociácie japonských filmových kritikov), Výročnú cenu japonskej televízie, Cenu denníka Mainiči a aj Štátnu cenu Japonska.