Jedného dňa príde dlh po jej nebohom mužovi od vdovy Eleny Ivanovny Popovej pýtať miestny grobian, zvaný Medveď. Vdova po mužovej smrti sa zahrabala do samoty, odriekaním sa života, radostí a vyhýbaním sa styku s ľuďmi. Chcela svojou záhadnou ruskou dušou i naďalej zostať verná svojmu mužovi, hoci on nebol za života bezúhonný. I veriteľa sa chce čím skôr zbaviť, keď sa jej už proti vôli vrútil do bytu. Nasleduje temperamentná hádka, plná vervy a strhujúcej komiky medzi veriteľom a neprístupnou vdovou, ktorá sa vyostrí až na vyzvanie k súboju. No tu vidiecky medveď zasa s ruskou odhodlanosťou zahorí obdivom k jej hrdinstvu a prirodzene zbĺkne v ňom i láska. Ani ona neodolá a chytro zabudne na sľuby vernosti pamiatke nebohého muža. A keď sluha vstupuje na scénu s ľuďmi, aby vyhodil z domu drzého dotieravca, nájde svoju paniu v objatí s chlapom, ktorého pred minútou chcela strieľať.