Slováci na bojiskách
Piatok 3.04.2020
Nevhodné do 7 rokov
Skryté titulky
Európska tvorba
II. svetová vojna vo výpovediach priamych účastníkov zahraničného odboja.
Ako napovedá názov, ambíciou filmu je divákom sprístupniť menej známe a doposiaľ nezverejnené fakty, okolnosti a súvislosti o pôsobení slovenských vojakov na rôznych vojnových frontoch a pod rôznymi veleniami (Západ, Východ, Afrika). Film poukazuje aj na paradoxy postavenia slovenského vojaka, príslušníka malého národa, v kontexte armád veľkých národov v boji proti fašizmu. V tomto postavení je treba pripomenúť aj jeho neraz nezávideniahodnú situáciu, keď v jednom boji sa proti sebe - v rôznych uniformách - stretli napríklad brat s bratom. Túto priam schizofrenickú situáciu spôsobovalo množstvo rýchlych kontrastných zmien aj v myslení ľudí ale aj vo vojensko-strategickej úlohe Slovenska, predovšetkým v r. 1944 - 45 v súvislosti s blížiacim sa frontom do oblastí Karpát. Jedným z príkladov bola aj operácia na Dukle, ktorej interpretácie sa historicky rôznia. Film v istej chronológii pokrýva obdobie od Mníchova až po súčasnosť. Zámerom tohto "vonkajšieho oblúka" je pripomenúť skutočnosť, že Mníchovská zrada resp. ústupky mocností Hitlerovi vyústili k poznaniu nevyhnutnosti toho, čo sa dnes uskutočňuje ako systém európskej a svetovej kolektívnej bezpečnosti. Súčasťou dokumentu je aj úvaha o zložitých politicko-vojenských determinantoch, vplyvom ktorých slovenská armáda na domácom území prechádzala komplikovaným sebauvedomovacím procesom - od satelitu Nemecka až po armádu bojujúcu na strane povstalcov v SNP. V tomto veľkom protifašistickom ozbrojenom odboji sa Slovensko a slovenská armáda priradili k veľkej svetovej protifašistickej koalícii. Veľa vojakov tejto armády skončilo v nemeckých, ale aj ruských vojenských zajateckých táboroch, prípadne koncentrákoch a gulagoch. K smutným paradoxom patrí aj osud statočných vojakov z rozličných frontov tesne po februári 1948 a predovšetkým v rokoch päťdesiatych, keď ich čakali procesy, väzenie a neraz aj smrť. Tento dokument nechce obísť ani úlohu a zodpovednosť vedúcich predstaviteľov vojnového a povojnového štátu, reprezentantov londýnskeho a moskovského vedenia: Beneša a Gottwalda. Ľudské svedectvá osobných tragédii a skúseností dopĺňajú objektivizujúci komentár a obohacujú film o rozmer minipríbehov.