Slováci na bojiskách
Sobota 8.05.2021
Nevhodné do 12 rokov
Skryté titulky
Európska tvorba
II. svetová vojna vo výpovediach priamych účastníkov zahraničného odboja.
Ako napovedá názov, ambíciou filmu je divákom sprístupniť menej známe a doposiaľ nezverejnené fakty, okolnosti a súvislosti o pôsobení slovenských vojakov na rôznych vojnových frontoch a pod rôznymi veleniami (Západ, Východ, Afrika). Film poukazuje aj na paradoxy postavenia slovenského vojaka, príslušníka malého národa, v kontexte armád veľkých národov v boji proti fašizmu. V tomto postavení je treba pripomenúť aj jeho neraz nezávideniahodnú situáciu, keď v jednom boji sa proti sebe - v rôznych uniformách - stretli napríklad brat s bratom. Túto priam schizofrenickú situáciu spôsobovalo množstvo rýchlych kontrastných zmien aj v myslení ľudí ale aj vo vojensko-strategickej úlohe Slovenska, predovšetkým v r. 1944 - 45 v súvislosti s blížiacim sa frontom do oblastí Karpát. Jedným z príkladov bola aj operácia na Dukle, ktorej interpretácie sa historicky rôznia. Film v istej chronológii pokrýva obdobie od Mníchova až po súčasnosť. Zámerom tohto "vonkajšieho oblúka" je pripomenúť skutočnosť, že Mníchovská zrada resp. ústupky mocností Hitlerovi vyústili k poznaniu nevyhnutnosti toho, čo sa dnes uskutočňuje ako systém európskej a svetovej kolektívnej bezpečnosti. Súčasťou dokumentu je aj úvaha o zložitých politicko-vojenských determinantoch, vplyvom ktorých slovenská armáda na domácom území prechádzala komplikovaným sebauvedomovacím procesom - od satelitu Nemecka až po armádu bojujúcu na strane povstalcov v SNP. V tomto veľkom protifašistickom ozbrojenom odboji sa Slovensko a slovenská armáda priradili k veľkej svetovej protifašistickej koalícii. Veľa vojakov tejto armády skončilo v nemeckých, ale aj ruských vojenských zajateckých táboroch, prípadne koncentrákoch a gulagoch. K smutným paradoxom patrí aj osud statočných vojakov z rozličných frontov tesne po februári 1948 a predovšetkým v rokoch päťdesiatych, keď ich čakali procesy, väzenie a neraz aj smrť. Tento dokument nechce obísť ani úlohu a zodpovednosť vedúcich predstaviteľov vojnového a povojnového štátu, reprezentantov londýnskeho a moskovského vedenia: Beneša a Gottwalda. Ľudské svedectvá osobných tragédii a skúseností dopĺňajú objektivizujúci komentár a obohacujú film o rozmer minipríbehov.