Ako napovedá názov, ambíciou filmu je divákom sprístupniť menej známe a doposiaľ nezverejnené fakty, okolnosti a súvislosti o pôsobení slovenských vojakov na rôznych vojnových frontoch a pod rôznymi veleniami (Západ, Východ, Afrika). Film poukáže aj na paradoxy postavenia slovenského vojaka, príslušníka malého národa v kontexte armád veľkých národov v boji proti fašizmu. V tomto postavení je treba pripomenúť aj jeho neraz nezávideniahodnú situáciu, keď v jednom boji sa proti sebe - v rôznych uniformách - stretli napríklad brat s bratom.Túto priam schizofrenickú situáciu spôsobovalo množstvo rýchlych kontrastných zmien nielen v myslení ľudí, ale aj vo vojensko-strategickej úlohe Slovenska, predovšetkým v r. 1944 – 1945. V súvislosti s blížiacim sa frontom do oblastí Karpát. Jedným z príkladov bola aj operácia na Dukle, ktorej interpretácie sa historicky rôznia. Film by mal v istej chronológii pokrývať obdobie od Mníchova až po súčasnosť. Zámerom tohto " vonkajšieho oblúka" je pripomenúť skutočnosť, že Mníchovská zrada, respektíve ústupky mocností Hitlerovi vyústili k poznaniu nevyhnutnosti toho, čo sa dnes uskutočňuje ako systém európskej a svetovej kolektívnej bezpečnosti. Súčasťou dokumentu je aj úvaha o zložitých politicko-vojenských determinantoch, vplyvom ktorých slovenská armáda na domácom území prechádzala komplikovaným sebauvedomovacím procesom - od satelitu Nemecka až po armádu bojujúcu na strane povstalcov v SNP. V tomto veľkom protifašistickom ozbrojenom odboji, sa Slovensko a slovenská armáda priradili k veľkej svetovej protifašistickej koalícii. Veľa vojakov tejto armády skončilo v nemeckých, ale aj ruských vojenských zajateckých táboroch, prípadne koncentrákoch a gulagoch. K smutným paradoxom patrí aj osud statočných vojakov z rozličných frontov tesne po februári 1948, a predovšetkým v rokoch päťdesiatych, keď ich čakali procesy, väzenie a neraz aj smrť. Tento dokument nechce obísť ani úlohu a zodpovednosť vedúcich predstaviteľov vojnového a povojnového štátu, reprezentantov londýnskeho a moskovského vedenia: Beneša a Gottwalda. V dobe, keď vstupujeme do éry zjednotenej Európy s vybudovanými bezpečnostnými systémami v snahe zabrániť opakovaniu tragických omylov a udalostí (Mníchov a II. svet. vojna), by malo 77. výročie ukončenia vojny byť aj filozofickým hraničným medzníkom smerujúcemu k svetu bez vojen a zachovaniu života na zemi.