II. svetová vojna vo výpovediach priamych účastníkov zahraničného odboja. Film poukazuje aj na paradoxy postavenia slovenského vojaka, príslušníka malého národa, v kontexte armád veľkých národov v boji proti fašizmu. V tomto postavení je treba pripomenúť aj jeho neraz nezávideniahodnú situáciu, keď v jednom boji sa proti sebe - v rôznych uniformách - stretli napríklad brat s bratom. Túto priam schizofrenickú situáciu spôsobovalo množstvo rýchlych kontrastných zmien aj v myslení ľudí ale aj vo vojensko-strategickej úlohe Slovenska, predovšetkým v r. 1944 - 45 v súvislosti s blížiacim sa frontom do oblastí Karpát. Film v istej chronológii pokrýva obdobie od Mníchova až po súčasnosť. Zámerom tohto "vonkajšieho oblúka" je pripomenúť skutočnosť, že Mníchovská zrada resp. ústupky mocností Hitlerovi vyústili k poznaniu nevyhnutnosti toho, čo sa dnes uskutočňuje ako systém európskej a svetovej kolektívnej bezpečnosti. Súčasťou dokumentu je aj úvaha o zložitých politicko-vojenských determinantoch, vplyvom ktorých slovenská armáda na domácom území prechádzala komplikovaným sebauvedomovaním procesom - od satelitu Nemecka až po armádu bojujúcu na strane povstalcov v SNP. V tomto veľkom protifašistickom ozbrojenom odboji sa Slovensko a slovenská armáda priradili k veľkej svetovej protifašistickej koalícii. Tento dokument nechce obísť ani úlohu a zodpovednosť vedúcich predstaviteľov vojnového a povojnového štátu, reprezentantov londýnskeho a moskovského vedenia: Beneša a Gottwalda. Ľudské svedectvá osobných tragédii a skúseností dopĺňajú objektivizujúci komentár a obohacujú film o rozmer minipríbehov.