Ak v kontexte slovenskej kinematografie chceme použiť pojem "kultový", tak určite v súvislosti s filmom Ela Havettu Ľalie poľné. Ale "Ľalie" sú nielen kultové, sú aj kvalitné. Ich význam pre slovenskú kultúru potvrdil sudca najspravodlivejší - čas. Paradoxne, snímku trezorovali skoro dvadsať rokov. Hrdinami poetizovaného, mozaikovitého rozprávania sú vyslúžilci po 1. svetovej vojne, ktorí sa po návrate z frontu túlajú krajinou od jarmoku k jarmoku, od jednej púte k druhej a hľadajú si svoje miesto na svete, aby dali vlastnému životu zmysel, našli lásku a šťastie. Ale nie dej je v tomto filme dominantný. Pozoruhodný je skôr hravo-poetizovaný, ironicko-bizarný pohľad na osobitosti slovenského vidieka prvej tretiny 20. storočia, pričom starostlivo komponované obrázky kameramana Doda Šimončiča pôsobia aj rôznym farebným tónovaním, s akým vyjadrujú odlišné nálady.