Najväčšie poklady sveta

Nevhodné do 7 rokov Skryté titulky Európska tvorba
Pyramídy a hrobky - monumenty večnosti . V tejto časti vám priblížime najväčšie monumentálne stavby histórie ľudstva.
V tejto časti seriálu nás tvorcovia pozvú na cestu okolo sveta za monumentmi večnosti – za stavbami pre mŕtvych. Na najrôznejších miestach našej planéty nachádzame hrobky, ktoré nám síce poskytujú predstavu o kultúrach minulosti, ale zďaleka prekračujú našu schopnosť predstavivosti, keď sa pokúšame o vytvorenie obrazu, ako presne mohli vzniknúť. Tieto domovy mŕtvych boli neraz oveľa majestátnejšie a prepychovejšie ako domovy živých. Najznámejšími z nich sú pyramídy v Gíze, ktoré patria medzi sedem divov sveta starovekého sveta a sú jediným, ktorý ešte stojí. Pyramídy pri Memfise, starom hlavnom meste Egyptskej ríše, ležia len 15 kilometrov od centra dnešného hlavného mesta Egypta, Káhiry. Tieto kamenné svedectvá prvej vyspelej kultúry ľudstva postavili ako hrobky pre faraónov Chufua, Rachefa a Menkaureho niekedy medzi rokmi 2600 a 2500 pred Kristom. Gíza bola vtedy nekropola, mesto mŕtvych, takzvanej Starej ríše. Mesto mŕtvych je dnes jednou z najvýznamnejších turistických atrakcií na svete a príjmy z cestovného ruchu tvoria pevnú súčasť egyptského štátneho rozpočtu. , V tejto časti seriálu nás tvorcovia pozvú na cestu okolo sveta za monumentmi večnosti – za stavbami pre mŕtvych. Na najrôznejších miestach našej planéty nachádzame hrobky, ktoré nám síce poskytujú predstavu o kultúrach minulosti, ale zďaleka prekračujú našu schopnosť predstavivosti, keď sa pokúšame o vytvorenie obrazu, ako presne mohli vzniknúť. Tieto domovy mŕtvych boli neraz oveľa majestátnejšie a prepychovejšie ako domovy živých. Najznámejšími z nich sú pyramídy v Gíze, ktoré patria medzi sedem divov sveta starovekého sveta a sú jediným, ktorý ešte stojí. Pyramídy pri Memfise, starom hlavnom meste Egyptskej ríše, ležia len 15 kilometrov od centra dnešného hlavného mesta Egypta, Káhiry. Tieto kamenné svedectvá prvej vyspelej kultúry ľudstva postavili ako hrobky pre faraónov Chufua, Rachefa a Menkaureho niekedy medzi rokmi 2600 a 2500 pred Kristom. Gíza bola vtedy nekropola, mesto mŕtvych, takzvanej Starej ríše. Mesto mŕtvych je dnes jednou z najvýznamnejších turistických atrakcií na svete a príjmy z cestovného ruchu tvoria pevnú súčasť egyptského štátneho rozpočtu.