Dokumentárny film o slovenskom kameramanovi Vincentovi Rosincovi. Film Vlada Balca prezentuje osobnú celoživotnú sumarizáciu filmového diela očami jubilanta a rovnako o tomto tvorcovi budú hovoriť jeho režisérski supútnici Vido Horňák, Dušan Trančík, Eduard Grečner a Mimi Barabášová /vdova po Stanislavovi Barabášovi/. Vincent Rosinec sa narodil 6. mája 1928 vo Višňovom pri Žiline. Ako kameraman sa podpísal pod približne 40 hraných snímok, 25 televíznych filmov a 15 dokumentov. Do histórie slovenského filmu sa zapísal aj réžiou šiestich dokumentov o ľudovom umení. Rosinec patrí ku kameramanom, ktorí prešli k pohyblivému obrazu od statickej fotografie. Od roku 1948 pôsobil v Štúdiu hraných filmov na Kolibe v Bratislave. Kameramanskému umeniu sa učil u Karola Kršku, ktorý bol jeho najväčším vzorom. Na filme Rodná zem (1953) mu robil asistenta, neskôr s ním spolupracoval aj na snímke Štvorylka (1955). Jeho samostatným kameramanským debutom bol stredometrážny film Andreja Lettricha Strieborný favorit (1960). Vincent Rosinec nakrúcal s najvýznamnejšími slovenskými režisérmi. Spolupracoval na filmoch Havrania cesta (1962) Martina Hollého, Zvony pre bosých (1965) Stanislava Barabáša, Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana, Každý týždeň sedem dní (1964) a Drak sa vracia (1967) Eduarda Grečnera či na Koncerte pre pozostalých (1976) Dušana Trančíka. Spolu s režisérom Martinom Ťapákom nakrútil rozprávky Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982). Spomedzi jeho televíznych filmov sú najznámejšie rovnako v réžii Martina Ťapáka Vianočné oblátky (1977) či Mišo (1979). Prácu Vincenta Rosinca odmenili niekoľkými filmovými cenami. Okrem iných získal Igrica a Zlatú kameru za celoživotný prínos v oblasti filmového umenia. , Dokumentárny film o slovenskom kameramanovi Vincentovi Rosincovi. Film Vlada Balca prezentuje osobnú celoživotnú sumarizáciu filmového diela očami jubilanta a rovnako o tomto tvorcovi budú hovoriť jeho režisérski supútnici Vido Horňák, Dušan Trančík, Eduard Grečner a Mimi Barabášová /vdova po Stanislavovi Barabášovi/. Vincent Rosinec sa narodil 6. mája 1928 vo Višňovom pri Žiline. Ako kameraman sa podpísal pod približne 40 hraných snímok, 25 televíznych filmov a 15 dokumentov. Do histórie slovenského filmu sa zapísal aj réžiou šiestich dokumentov o ľudovom umení. Rosinec patrí ku kameramanom, ktorí prešli k pohyblivému obrazu od statickej fotografie. Od roku 1948 pôsobil v Štúdiu hraných filmov na Kolibe v Bratislave. Kameramanskému umeniu sa učil u Karola Kršku, ktorý bol jeho najväčším vzorom. Na filme Rodná zem (1953) mu robil asistenta, neskôr s ním spolupracoval aj na snímke Štvorylka (1955). Jeho samostatným kameramanským debutom bol stredometrážny film Andreja Lettricha Strieborný favorit (1960). Vincent Rosinec nakrúcal s najvýznamnejšími slovenskými režisérmi. Spolupracoval na filmoch Havrania cesta (1962) Martina Hollého, Zvony pre bosých (1965) Stanislava Barabáša, Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana, Každý týždeň sedem dní (1964) a Drak sa vracia (1967) Eduarda Grečnera či na Koncerte pre pozostalých (1976) Dušana Trančíka. Spolu s režisérom Martinom Ťapákom nakrútil rozprávky Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982). Spomedzi jeho televíznych filmov sú najznámejšie rovnako v réžii Martina Ťapáka Vianočné oblátky (1977) či Mišo (1979). Prácu Vincenta Rosinca odmenili niekoľkými filmovými cenami. Okrem iných získal Igrica a Zlatú kameru za celoživotný prínos v oblasti filmového umenia.