Drsná, ale presvedčivá reakcia na študentské rebélie roku 1968 a vojnu vo Vietname bola inšpirovaná filmom Jeana Viga Trojka z mravov a titulom Kiplingovej básne Keby. Príbeh študentskej vzbury sa odohráva na súkromnej internátnej škole pre chlapcov z bohatých rodín, kde stále vládnu sparťanské pravidlá, skostnatená morálka a železná ruka učiteľov. Romantický anarchista Mick spolu s priateľom utečú na ukradnutej motorke, aby si za múrmi školy užili slobodu. Po návrate sú exemplárne potrestaní. Počas výkonu trestu však náhodou odhalia úkryt zbraní a zburcujú spolužiakov proti učiteľom. Symbolický protest proti autoritatívnemu školskému systému sa tak mení na krvavý maseker. Vo filme sa však prelína skutočnosť s predstavami, nie je jasné, čo z búrlivých udalostí sa naozaj odohralo, a čo je iba výplodom fantázie mladých rebelov. Škola je zobrazená ako mikrokozmos konzervatívnej britskej spoločnosti, uprednostňujúcej systém a inštitúciu pred jednotlivcom a jeho prácami. Pre Micka sa tak jediným spôsobom vzbury proti establishmentu stáva krvavá revolúcia. Film je prvou časťou Andersonovej satirickej trilógie, komentujúcej vývoj v Británii počas troch dekád. Snímky Keby, Šťastný to muž! a Nemocnica Britannia sú spojené hlavnou postavou Micka Travisa a jeho útokmi na britskú stredostavovskú morálku a hodnoty meštiactva. Film získal Zlatú palmu na MFF Cannes. , Drsná, ale presvedčivá reakcia na študentské rebélie roku 1968 a vojnu vo Vietname bola inšpirovaná filmom Jeana Viga Trojka z mravov a titulom Kiplingovej básne Keby. Príbeh študentskej vzbury sa odohráva na súkromnej internátnej škole pre chlapcov z bohatých rodín, kde stále vládnu sparťanské pravidlá, skostnatená morálka a železná ruka učiteľov. Romantický anarchista Mick spolu s priateľom utečú na ukradnutej motorke, aby si za múrmi školy užili slobodu. Po návrate sú exemplárne potrestaní. Počas výkonu trestu však náhodou odhalia úkryt zbraní a zburcujú spolužiakov proti učiteľom. Symbolický protest proti autoritatívnemu školskému systému sa tak mení na krvavý maseker. Vo filme sa však prelína skutočnosť s predstavami, nie je jasné, čo z búrlivých udalostí sa naozaj odohralo, a čo je iba výplodom fantázie mladých rebelov. Škola je zobrazená ako mikrokozmos konzervatívnej britskej spoločnosti, uprednostňujúcej systém a inštitúciu pred jednotlivcom a jeho prácami. Pre Micka sa tak jediným spôsobom vzbury proti establishmentu stáva krvavá revolúcia. Film je prvou časťou Andersonovej satirickej trilógie, komentujúcej vývoj v Británii počas troch dekád. Snímky Keby, Šťastný to muž! a Nemocnica Britannia sú spojené hlavnou postavou Micka Travisa a jeho útokmi na britskú stredostavovskú morálku a hodnoty meštiactva. Film získal Zlatú palmu na MFF Cannes.