Kde bolo tam bolo, v jednom kráľovstve žila márnivá princezná a lenivý Ďuro. Princezná sa celé dni iba parádila a Ďuro zase vylihoval na peci. Raz sa pán kráľ nahneval a rozhodol sa, že princeznej nájde ženícha, ktorý by ju od márnivosti odnaučil. Princezná si však dala podmienku. Jej mužom sa stane, ten, kto vyskočí až do jej komnaty vo vysokej veži a vytrhne jej z ruky svadobný závoj. Samozrejme si myslela, že taký sa nenájde. Ale prepočítala sa. V tom čase mamka vydurila Ďura, aby išiel aspoň vodu z rieky doniesť, keď už celé dni nič poriadne nerobí. Ďuro teda naveľa šiel a s vodou sa mu podarila vytiahnuť aj čierneho zázračného úhora. Zato, že ho hodil naspäť do rieky sľúbil Ďurovi, že mu splní želanie. A tak si Ďuro želal, aby sa ocitol v komnate princeznej Dorotky. Hneď sa tak aj stalo a prekvapený princezná si ho musela vziať za muža. Ibaže kráľ a jej stará pestúnka sa dohodli, že tí dvaja mladí potrebujú poriadnu príučku, aby sa konečne naučili žiť, tak ako sa patrí... A tak ich oboch spiacich zavreli do suda a sud pustili dolu vodou. Voda ho vyplavili na pustom ostrove. Tam sa museli obaja naučiť pracovať, aby mohli prežiť. No a pri tej práci zistili, ako im to spolu ide a ako s majú naozaj radi.